See You Again ? •The Vamps•

•12•

„Poď ideme." Povie Brad dupotajúc dole schodmi. Nechápavo sa postavím. On ma chytí za ruku a doslova ma za sebou ťahá.

„Čo sa stalo?" opýtam sa.

„Nič.." potrasie hlavou a trocha spomalí.

„Brad," zastavím a zahľadím sa mu do tváre.

„Vieš s mamou som si vždy rozumel a vždy ma podporila... no teraz.." vydýchne a prehrabne si vlasy.

„Čo ti povedala?" opýtam sa potichu.

„Že to mám čo najrýchlejšie ukončiť.." povie s kamennou tvárou. Sadne si na lavičku a ja k nemu. Možno jeho mamu chápem... ale chcem si byť istá.

„Ona o tom vie, však? Že si kvôli tomu dievčaťu začal..."

„Prosím... nemusíš to dokončiť." Vidno na ňom, že sa naozaj hanbí za to čo robil. „A áno, vie. Preto mi to povedala... nechce aby som do toho spadol znova." Trocha sa uškrnie a potrasie hlavou. „Jedna vec je to, že moja vlastná mama mi neverí v tom, že už by som to svinstvo nezobral do ruky. A druhá... že nie je doma. Keby bola, všimla by si to.."

„Čo?" pohladím ho po pleci.

„Že ty si tá príčina prečo som skončil... v ten deň keď sme sa spoznali... ešte som v tom lietal no potom som s tím skončil, lebo som vedel, že dievča ako ty by si s takým úbožiakom nezačalo.."

„Brad.." smrknem. Pozrie sa na mňa a zažmurká. Je dosť citlivý a väčšinu vecí povie človekovi na rovinu. Utriem si jednu neposlušnú slzu a objímem ho. Nemal by mi to hovoriť... milujem ho každým dňom viac a potom ho nebudem vedieť opustiť...

Druhý deň sme Bradov rozhovor s mamou moc nerozoberali. Aj keď bolo vidieť, že James už vie, čo sa stalo. Preto ma aj v to ráno zastavil ešte pred tým, ako som sa mala stretnúť s Bradom.

„Lott, možno mi teraz povieš, že som úplný hlupák, ale..." nadýchne sa. „v niečom s Bradovou mamou súhlasím." Trocha nakloní hlavu.

„V čom?" zamračím sa.

„Verím, že už by to druhýkrát neurobil... ale predsa sa oňho bojím. Som rád, že je s tebou šťastný, ale čo ak to nebude znášať tak dobre."

„Ja viem James. Tiež sa toho trocha bojím. Ale verím, že by to už neurobil. Nie je sprostý, vie, že to nebolo dobré.." trocha si povzdychnem a opriem o skrinku. Na moment sa pozriem za Jamesa a tam uvidím Brada. „Ide sem." Poviem potichu.

„Lott,"

„O ničom sme sa nebavili." Trocha sa usmejem. On mi úsmev opätuje a vyberie sa oproti Bradovi, ktorý ho na minútu zastaví. Myslím, že asi vie o čom sa so mnou James rozprával a dúfam, že ho to nejak nenaštve.

„Ahoj," usmejem sa a chcem ho objať, no udržiava si odstup. „Čo sa deje?" podskočí mi srdce a začnem sa pohrávať s prstami.

„Čo chcel James?"

„Nič dôležité.."

„Ja som mu povedal, že moja mama s našim vzťahom nesúhlasí. Aj on sa bojí, že to nezvládnem, keď odídeš?" zamračí sa. chytím ho za rukáv a potiahnem preč od zvedavých uší.

„Brad, jedno nechápem. Prečo ti tak vadí, že sa o teba mama bojí?"

„Lebo si myslí, že... že niečo také urobím znova. Neverí mi. A očividne ani James."

„Brad, len sa o teba boja, to je všetko." Poviem trocha zúfalo.

„Ty to nechápeš..." chytí sa za čelo.