See You Again ? •The Vamps•

•11•

Dni ubiehali a ja som nemohla prestať myslieť na to, že už len pár týždňoch a budem musieť opustiť Brada a ostatných. Nechcela som sa doňho zamilovať... no žiaľ. Ale nijak to neľutujem... len bude ťažké odísť.

„Slečna Myers?" osloví ma učiteľ. Rýchlo zdvihnem hlavu.

„Áno?"

„Odpoviete mi na otázku?" nedočkavo nadvihne obočie. Zaklipkám očami. Nadýchnem sa a cyhstáms a povedať, že vôbec netuším o čom točí, no v tom mi Brad pošepká otázku.

„Tú hru napísal Shakespeare." Trocha sa usmejem a on sa spokojne otočí k tabuli a píše ďalej. Pokrútim hlavou a Bradovi pošepkám tiché ďakujem. On sa len usmeje a pol lavicou si so mnou prepletie prsty.

„Lott, nezopakujeme si plaváreň?" usmeje sa na mňa Meg.

„Pôjdem pokojne s tebou, ale plávať sa mi moc nechce. Dúfam, že ti to nevadí." Trocha sa zamračím.

„Nie, to je v poriadku." Usmeje sa a vyrazíme na plaváreň. Sadnem si na kvázi lavičky a pozorujem ako Megan pláva. Sem tam sa pri mne zastaví a niečo mi povie. Zrazu si ku mne niekto prisadne. Nejak to nevnímam, no potom si uvedomím, že to je Brad.

„Ahoj," skočím mu okolo krku. „čo... čo tu robíš?" usmejem sa.

„Prišiel som za tebou." Usmeje sa a pobozká ma na líce. Keď si to tak zoberiem, tak sme sa normálne bozkávali len raz...možno dva razy.

„A.. prečo?" usmejem sa a trocha sa zavrtím.

„Chcem byť s tebou čo najviac." Usmeje sa a pohladí mi ruku.

„Vieš... rozmýšľala som nad niečím." Nadýchnem sa a on sa trocha vystrie. „No... v Anglicku je veľa možností na vysoké školy..." trocha sa pousmejem.

„To... to myslíš vážne?" usmeje sa a objíme ma. mám pocit, že asi prasknem ale rada cítim takéto láskyplné objatia.

„Áno... myslím." Zasmejem sa.

„To.. nemám slov." usmeje sa a teraz ma naozaj pobozká. Ruky mu obmotám okolo krku a on mi ruky položí na pás. Zrazu počujem ako niekto vylieza z vody.

„Prepáčte, nechcem vás rušiť, ale ak neprestanete tak Charlotte asi utopia.." odtrhne esa od seba a pozrieme do tváre Meg a potom na dievčatá, na ktoré ukazuje. Sú to tie dievčatá čo stretávam každé ráno pri skrinke. Pozriem sa na Brada a nadvihnem obočie.

„Asi by sme mali vypadnúť... raz Meg potkli, keď sme sa začali priateliť..."

„Ležala som mesiac v nemocnici!" dokončila Meg.

„Okej, padáme." Povie zo smiechom. Brad ma zoberie za ruku a spolu vyjdeme pokojne von.

„Ty sa obšmietaš okolo Brada?" ozve sa za mnou nejaký hlas. Hneď z rána, vážne?

„A čo?" otočím sa a zamračím sa. „Chceš to riešiť?"

„Včera sme vás videli..." ruky si prekríži na prsiach.

„Ja viem. Aj ja vás."

„Neobšmietaj sa okolo neho." Zamračí sa.

„No, to mi asi nezakážeš, prepáč." Usmejem sa a odídem. Neviem či je to to podnebie - ktoré nie je zas až tak rozdielne od Anglicka - ale nejak som sa zmenila. Už sa tak nehanbím a... tá párty..

„Hádaj kto ma dnes ráno oslovil." Zasmejem sa a poťukám Brada po pleci.

„Koho?" otočí sa a nadvihne obočie.

„Tvoje kvázi frajerky." Uškrniem sa. Brad mi chce niečo povedať, no zapípa mu telefón.

„Prepáč,"

„To je v pohode." Usmejem sa. vytiahne telefón a prečíta si správu nad ktorou sa usmeje. Trocha sa zamračím. S úsmevom aj odpíše.

„Kto to bol?" opýtam sa a snažím sa tváriť moc nezaujato.

„Neboj. Mama. Písala mi, že dnes prídu..."

„Niekde boli?" opýtam sa trocha zahanbene.

„Dosť cestujú..." povzdychne si. „Niekedy ju nevidím skoro mesiac."

„To je mi ľúto." Pohladím ho po líci. Usmeje sa a svoju ruku priloží na tú moju.

„To nevadí, človek si časom zvykne." Trocha nad tým mykne plecami. „A... Lott, chcel som sa ťa opýtať... či by si dnes nešla so mnou a...trocha sa spoznala s mojou mamou..." poškrabe sa na zátylku. Väčšinu ľudí desí stretnutie s rodičmi svojej druhej polovičky, no mne je to tak nejak jedno.

„Prečo nie. Ak to nevadí..."

„Nie, nie. bude rada." Usmeje sa a prepletie si so mnou prsty a vojdeme do triedy.

„Bradley," očividne Bradova mama vybehne z dverí a objíme ho. „synček môj, tak som sa na teba tešila." Ešte mu dá jeden bozk na líce a Brad sa trocha začervená. „A toto je kto?" usmeje sa a prezrie si ma.

„Toto je Charlotte. Moja priateľka."

„Zdravím." Usmejem sa.

„Ó, akože som ťa ešte nevidela?" trocha sa zamračí.

„No mami... ona je totiž z Holandska." Po tejto vete z nej nadšenie opadne. Pozrie sa na Brada a oboch nás rýchlo naženie dnu. Mňa posadí do obývačky a jeho si zoberie na poschodie, kde počuť veľmi živú tému...

••••••••••
753 slov

AHOJTE :) predom sa ospravedlňujem za dĺžku... ale nejak som nemala nápady, že :D aleaj tak dúfam, že sa Vám bude kapitola páčiť :3 čo myslíte, o čom sa Brad rozpráva tak živo s mamou ? :O :D komentíky a vote potešia :3
-Sara :)