•10•

300 22 5
                                    

Posledný septembrový deň... takže presne za dva mesiace odchádzam a budem musieť opustiť Brada. Je celkom paradox, že som si ho za ten mesiac tak obľúbila, že som sa doňho až zamilovala. U mňa si ľudia celkom ťažko vybudujú dôveru a podobné veci... no tu som ako vymenená.

„Lottie," z premýšľania ma vyrušil milý hlas. Zrak som zdvihla zo zeme na Bradovu tvár a usmiala sa. hneď ma objal a dal letmý bozk na líce. Dohodli sme sa, že nás vzťah – ak sa tomu dá tam povedať – nebudeme ešte nejak vyťahovať. Len pred Bradovimi priateľmi. Z mojej strany pred ľuďmi, s ktorými som najčastejšie.

„Ahoj." Usmejem sa. Vojdeme spolu do triedy a sadneme si. Znova tu nikto nie je, takže máme chvíľu pre seba. Otočím sa k nemu a pobozkám.

„Aspoň, že tu bývame skôr." Sladko sa usmeje a pohladí mi ruku. Je na mňa dosť milý a to sme spolu v podstate len dva dni.

„Presne tak." Opriem sa a prebehnem všetky papiere, na ktorých sú názvy kníh, ktoré sme mali ako povinné čítanie. Len dúfam, že sú všetky lebo posledný týždeň som v tom mala nejaký zmätok. Potom sa tu začnú schádzať aj ostatný a my s Bradom sa snažíme tváriť ako normálne. No a j tak sa nám hocikedy stretnú pohľady a úsmevu sa človek nedokáže ubrániť...


„Čo keby si dáme skúšku dnes?" navrhne James pri obede. „Nechce sa mi čakať na nedeľu." Trocha sa natiahne a s Meg si prepletú prsty.

„Prečo nie." povie Tristan a odhryzne si z nadmerne veľkej bagety, na ktorú sa mi nedá nemračiť. Uvidí ma a opýta sa: „To sa mračíš na mňa?"

„Na to čo držíš v ruke."

„Nepáči sa ti?"

„Je nesympatická." Všetci sa začnú smiať. Trochu ma trhne a prezriem si všetkých pri stole. „Povedala som niečo zlé?"

„Nie, len..." Brad sa zopár krát nadýchne aby mi mohol povedať zmysluplnú vetu. „Odkedy sú bagety nesympatické."

„Neviem asi keď sú veľké." Nadvihnem obočie a spôsobím ďalší záchvat smiechu. Tento krát ale menší, chvalabohu. „Okej, budem ticho." Usmejem sa a opriem.

„Ale my sme to nemysleli v zlom." Brad trocha zvážnie.

„Ja viem, nehnevám sa." trocha sa zamračím. Trocha si zahryzne do pery a potom sa znova venujeme téme „skúška". Nakoniec sme šli. S Bradom som sa moc nerozprávala, lebo nejak nemal záujem. Nahneval sa alebo čo? Moc som to neriešila... aspoň zatiaľ.

„Okej, tak sa trocha rozcvičme." Povie James a zoberie do rúk gitaru a ostatný urobia to isté. Okrem Tristana, ten si sadne za bicie. Ja za klávesy a zahrám si nejakú skladbu, ktorú nájdem v knihe. Otvorím náhodnú stranu a vybehne na mňa skladba Pre Elišku (áno dáme trocha klasiky :D ). Trocha sa usmejem a začnem hrať. Keď dohrám, všimnem si, že sa na mňa Brad pozerá. A pozeral sa na mňa očividne celý čas, keď som hrala. Trochu sa naňho pousmejem.

„Okej, môžeme?" opýta sa James. Každý prikývne a postaví sa na svoje miesto.

„Lott, je to na tebe." Povie. Tristan nám odpočíta začiatok a ja začnem spievať. Keď dospievam prvú slohu, pridajú sa aj chalani a ja pridám aj klavír. Nakoniec je z toho znova dobrá pesnička.

„Nezvládnete ešte jednu?" usmeje sa prosebne Meg.

„Nemáš nejakú zálohovú pesničku?" opýta sa Brad.

„Ani nie." poviem a opriem sa o klavír. Brad ku mne podíde a začneme sa dohadovať o pesničke.

„A musíme hrať ešte niečo?" nadvihnem obočie.

„Je ti niečo?" trocha rozhodí rukami a zamračí sa.

„Nie je mi dobre, stačí?"

„Nemusíš byť nepríjemná.." pokrútim hlavou a vstanem. Zoberiem si tašku a vyjdem z telocvične.

BRADLEY SIMPSON

Všetci sa pozerali za odchádzajúcou Charlotte a potom na mňa. Meg sa zamračila.

„Čo si jej povedal?"

„Nič." Poviem a zoskočím z pódia, ktoré už normálne stojí. Nechápem, prečo sa dnes po obede právala takto.... vyjdem z telocvične a potom z budovy a uvidím Charlotte sedieť na lavične... plače. Nezaváham a pribehnem k nej.

„Lottie, čo sa deje?" objímem ju a ona mi vďačne vkĺzne od náručia. Po chvíli sa vystrie a s červenými očami sa na mňa pozrie.

„Už len dva mesiace..."

„Lottie.." povzdychnem si. „sama si hovorila, že mám riešiť prítomnosť." Smutne sa na ňu usmejem a odhrniem jej vlasy z tváre.

„Ale mne sa odtiaľto naozaj nechce ísť preč..." nadýchne sa a oprie sa hlavou o moje plece. Objímem ju okolo pliec.

••••••••••
714 slov

AHOJTE :) prepáčte, že časť nebola už v piatok, ale prišla osm domov a šli sme hneď na chatu a tam som sa musela učiť a aj keby ju chcem aktualizova't tam tá wifina ma nemá rada :( :DD tak dúfam, že sa bude páčiť ^^
-Sara :)


See You Again ? •The Vamps•Where stories live. Discover now