See You Again ? •The Vamps•

•25•

"Lottie," Brad so mnou potrasie. Otvorím oči a zamračím sa.

"Koľko je vlastne hodín?" chytím sa za čelo. celkom ma bolí hlava.

"Šesť." usmeje sa.

"Prečo ma budíš tak skoro? Škola začína až o deviatej." znova sa zakryjem a hlavu schovám pod vankúš.

"Dneska je šiesteho." zašepká do mi do ucha.

"No a?" zamrmlem.

"Ale no tak. Veď je Mikuláš predsa." zoberie ma na ruky a aj napriek môjmu nesúhlasu ma znesie dole, kde ma čaká nemalý košík plný sladkostí a iných vecí. Nadvihnem obočie a pozriem s naňho.

"To je... pre mňa?" ukážem na seba. Prikývne a dotlačí ma ku košíku. "Prečo si robíš starosti? Ja nič nemám..." trošku zosmutniem.

"Mne postačí len jedna vec." povie a nastaví líce. Usmejem sa a chcem ho pobozkať na líce, no otočí sa a spojí so mnou pery. Zasmejem sa a trošku mu rozstrapatím vlasy.

"Tak a teraz sa vrátim do postele, dobre?" usmejem sa a mierim ku schodom. Brad ma však chytí okolo pásu a zašepká: "Môžem sa pridať." zahryznem si do pery a otočím sa k nemu. "Samozrejme."

•

"Megan? Čo to máš na hlave?" zasmejem sa.

"Čiapku, čo iné?" zamračí sa.

"Nechceš aj ty podobnú?" opýta sa James a dá mi na hlavu presne to isté. "Hmm, môžeš byť pani Clausová."

"Prosím ťa," pokrútim hlavou a dám si ju dole. My Mikuláša moc neslávime.

"Poď budeme meškať." povie Brad a chytí ma za ruku. V rýchlosti sa rozlúčim s ostatnými a nechám sa viesť Bradom. Zájdeme teda do triedy a prežijeme dnešný deň.

"Inak, dneska máme taký predvianočný koncert." usmeje sa Brad.

"Ešte mi povedz, že musím hrať s vami." zavriem oči.

"Áno." zasmeje sa.

"A prečo si mi o tom nepovedal?" zamračím sa.

"Povedal. Práve teraz."

"Vtipné." potrasiem hlavou no nehnevám sa naňho. Je to zbytočné... pohladí ma po chrbte a zašepká do ucha, že sa nemám hnevať. Vysvetlím mu, že sa nehnevám, a že sa teším aj keď som o tom nevedela.

•

Zhlboka sa nadýchnem a vyjdeme na provizórne pódium. Sadnem si za klávesy a nalistujem noty. Máme hrať Jingle Bells čo je asi najznámejšia vianočná pesnička. Začnem a potom sa pripoja aj chalani. V tomto podaní sa mi tá pesnička celkom aj páči. Po koncerte sa unavene zvalím na posteľ. Zrazu ku mne priskočí Brad a začnem mi masírovať chrbát.

"Čo robíš?" zamrmlem do vankúša.

"Snažím sa, aby si sa trošku uvoľnila." zasmeje sa a pobozká ma na krk. Usmejem sa a otočím, takže teraz ja ležím na Bradovi.

"Prečo si taký veselý?"

"Mám byť smutný?" opýta sa zarazene.

"Nie ja len že... to znášaš nejako dobre." opýtam sa bezvýrazne.

"Narážaš na to, že ideš za dva týždne preč? Áno, snažím sa na to nemyslieť." smutne sa usmeje.

"Prepáč, že sa na to pýtam..." pretriem si oči. "len som nevedela... či si taký len navonok a vnútri si smutný." pozriem sa mu do očí.

"Lott, nejako to už prežijem. Dúfam." usmeje sa.

"Už vieš, kde budeš na Vianoce?"

"Asi doma pri telke. Budem ich tráviť s Kevinom." uškrnie sa.

"Áno, Kevin." stisnem pery.

"A čo ty? Ako budeš sláviť Vianoce?"

"No... ako každý rok. Doma so strašne veľkou rodinou, ktorá príde raz za rok." nadvihnem obočie a desím sa tej predstavy, že by som už osemnásty rok mala tráviť s nimi.

"To ja kvôli tým narodeninám?" zasmeje sa.

"Áno," pretočím očami. "niekedy je to ako prekliatie." zasmejem sa.

"Čo keby som prišiel aj ja? Budem tu predsa sám... alebo by som mohol odletieť rovno s tebou." vidím nadšenie v jeho očiach a tiež, ako moc si myslí, že mu na to prikývnem.

"Brad to... nie." troška sa od neho odtiahnem.

"Prečo?" zamračí sa skôr smutne ako nahnevane.

"Bude nás tam strašne veľa a moja mama... nechce aby som mala priateľa." pozriem sa naňho úkosom oka.

"Prečo?" troška sa uškrnie.

"Lebo sa bojí, že by dialo to, čo sa dialo u Jamesa." zasmejem sa nad tým.

"No... stiahol som ťa dole." zasmeje sa.

"Na úplne dno," povieš a pobozkám ho. Objíme ma a viac sa zameria na moje pery.

"Presne tak." povie pomedzi bozky. "A nepovedz mi, že sa ti to nepáči." zasmeje sa.

"Neskutočne sa mi to... páči." zasmejem sa a trocha ho pošteklím.

"Komu by sa to nepáčilo." žmurkne na mňa.

"Veď tebe by niekto neodolal." hlavu si podopriem rukou.

"Niekto možno áno." zasmeje sa.

"Kto?" zamračím sa. "Aj ja som ti podľahla a to je už čo povedať." uškrniem sa.

"No bolo jedno dievča..." pokyvká hlavou. "A stále ma odmietala." stisne pery. "To boli asi najtrápnejšie chvíle môjho života." zasmeje sa.

"Ako sa volala?" nadvihnem obočie.

"No... asi si budeš myslieť všeličo. Ella." vydýchne.

"Počkaj," vypúlim oči. "tá Ella?" prikývne. Trocha sa zasmejem.

"Neviem čo je na tom vtipné. Ale bol som pre ňu že vraj moc mladý."

"Ani ja to neviem. Len som sa musela trocha zasmiať." pokrútim hlavou.

"Ale boli sme celkom dobrý kamaráti." pousmeje sa.

"Vidno to na tebe." usmejem sa.

"Čo?" nechápavo sa zamračí.

"Že ju máš ešte celkom rád." trocha nakloním hlavu.

"Možno aj áno," zažmurká. "ale momentálne by ma nezaujímala ani najsexi herečka pod slnkom. Lebo mám teba." povie s miernym úsmevom. Začervenám sa a pozriem sa niekde inde.

••••••••••
860 slov

AHOJTE ^^ dnes by som Vám toho potrebovala viac povedať :D
1 - časti budú tento týždeň asi trocha nepravidlne vychádzať, lebo sme preč a nevime ako to bude s notebookom :/
2 - chcem Vám poďakovať, že som sa včera s týmto príbehom umiestnila na 99 mieste vo Fanfiction :3 nie je to moc, ale neskutočne ma to teší ♥
3 - a nakoniec Vám chcem popriať ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK hlavne nech sa Vám darí a ste šťastný a zdraví :) :3
Dúfam, že sa Vám časť páčila :) a neviem či sa v Anglicku oslavuje Mikuláš :D ale budeme sa robiť, že hej :D
-Sara :)