See You Again ? •The Vamps•

•16•

Lapám po vzduchu a bežím von z izby a kričím na sestry. Nie som si presne istá čo sa deje, no mám zlé tušenie. Tie rýchlo pribehnú aj s doktorom. Sú tam asi dve minúty a potom Brada odnášajú preč, smerom na operačnú sálu. Podlomia sa mi kolená. Padám na zem no niekto ma zachytí.

„Charlotte," šepne James. „čo sa stalo?" pokrútim hlavou. Trasú sa mi ruky, no slzy neprichádzajú. James mi pomôže postaviť sa a posadí ma na stoličku. Potom pribehne aj Connor s Tristanom a rozprávajú sa s Jamesom. Mám tušenie, že sa pýtajú niečo aj mňa, no nemám silu odpovedať. Väčšinou, keď začne pýpať stroj, znamená to zástavu srdca. Prerývane sa nadýchnem a snažím sa tie myšlienky zahnať. Nie... to sa nemôže stať.

V čakárni sedíme presne dve hodiny a dvadsaťtri minút. Sem tam sa mi niekto prihovorí, no neodpovedám. Naozaj na to nemám silu a ani chuť. Asi by som sa s dotyčným zbytočne pohádala. Zrazu sa otvoria dvere a mňa vystrelí zo stoličky ako pružinu. Príde k nám zmorený doktor a dá si dole rúžko. Pretrie si oči a ja z tohot gesta čakám to najhoršie.

„Bude v poriadku." Povie a trocha sa usmeje. Trocha sa zatackám no tento krát ma podoprie Tristan. „Bola to náhla zástava srdca, to sa väčšinou po autonehodách stáva. mal upchaté cievy a preto došlo k zástave."

„A kedy sa preberie?" poviem rýchlo.

„V podstate bol asi desať minút mŕtvy... ale mal by sa prebudiť počas dvanástich hodín." Povie doktor. Trocha pokyvká hlavou a odíde. Keď chce vojsť do dverí tak ich podrží aby mohla zdravotná sestra vyjsť spolu s posteľou, na ktorej leží Brad. Prikryjem si ústa a teraz začnem plakať. Tristan ma objíme.

„Neboj sa. Veď si ho počula, bude v poriadku." Pošepká. Troška sa upokojním. No neplačem pre to, že by sa malo Bradovi niečo stať... sú to slzy šťastia.

Keď Brada doniesli z operačky, bol večer. Teraz už je skoro nad ránom. Všetci netrpezlivo čakáme, kedy sa preberie. Prišla dokonca aj Megan a Soph s Maxom. Clark je vraj dosť mimo... James mi donesie kávu, ktorá je úplne na nič, no aj tak ju vypijem.

„Prepáčte," povie potichu sestra. Všetky pohľady sa upierajú na ňu a ona trocha sčervenie. „slečna Myersová, môžete ísť so mnou?" položím kávu a bez slov sa postavím a vlečiem za ňou. Tieto tri dni žijem len na káve... musím vyzerať naozaj hrozne, no nejak ma to netrápi. Sestra si vstane pred dvere Bradovej izby a ja trocha spozorniem.

„Už sa prebral a chce vás vidieť." usmeje sa a pustí ma ďalej. Vojdem dnu. Dalo by sa povedať, že Brad v podstate sedí, takže musí byť hore už dlhšie. Zažmurkám.

„A," hlas sa mi zlomí. Pozrie sa na mňa, pretože doteraz pozoroval izbu.

„Ahoj," usmeje sa. nevyzerá, žeby ho niečo bolelo. Pomaly si sadnem k nemu a pozorujem ho. Nadvihne obočie. „Ako sa máš?"

„Dobre," šepnem a mám pocit, že to asi nepočul. Trocha si odkašlem a zopakujem to.

„A ostatný?"

„Dobre."

„Lott," prerývane sa nadýchne a trocha zamračí. Asi ho predsa len niečo bolí... „čo sa stalo?"

„Mali sme haváriu a.."

„To viem. Bol som v kóme ale... pamätám si, že som sa zobudil a povedala si mi o tej havárií." Pozrie sa mi do očí.

„Chvíľu sme sa rozprávali a potom... povedal si, že ma miluješ a..." tvár si skryjem do dlaní.

„Lottie," povie chlácholivo. Pohladí ma po ruke.