See You Again ? •The Vamps•

•19•

Ráno som vstávala okolo piatej, pretože som chcela Brada prekvapiť a urobiť mu raňajky. Neviem prečo, proste ma chytila nálada niekoho prekvapiť.

„Charlotte?" ozval sa za mnou ženský hlas. Prudko som sa otočila. „Čo robíš?" pani Simpsonová stála v župane s prižmúrenými očami. Očividne som ju zobudila.

„Prepáčte, ja som len..." obzrela som sa. „robila raňajky. Asi." Nadvihnem obočie.

„Aha. Myslela som, že tu niekto je." Povedala a pretrela si oči. „Neurobila by si mi prosím kávu?" sadla si na barovú stoličku a pomasírovala spánky. Rýchlo som dala zovrieť vodu a pripravila kávu v hrnčeku.

„Ste v poriadku?" opýtam sa lebo tak moc nevyzerá.

„Ráno ma strašne bolieva hlava." Povie s malým úsmevom. „Musím si na to dať kávu."

„Aha. Chápem." Usmejem sa a podám jej teplú kávu.

„Ďakujem." Vďačne sa na mňa pozrie a chlipne si z nej.

„Za málo." Usmejem sa a vrátim sa k robeniu lievancov.

„Vieš, nie len Brad bude smutný keď odídeš."

„Koho tým myslíte?" nadvihnem obočie.

„Mňa. Si šikovná a konečne si môjho syna rozveselila. Pretože bol smutný už predtým ako...ako s tým začal." Povedala sťažka.

„A môžem vedieť prečo?" opýtam sa opatrne. Trocha si zahryznem do pery.

„Jeho sestra odišla preč aj s otcom. Takže tu býva dosť často sám, pretože ja musím cestovať."

„Kvôli práci?"

„Väčšinou." Prehodí.

„Ale nie ste rozvedený, že?"

„To nie. chodím aj za nimi. Niekedy aj s Bradom alebo prídu sem. Ale keďže má školu a záleží nám na jeho vzdelaní tak.... tu ostáva."

„Úplne sám?" trocha sa zamračím. Brad už nie je malý, ale predsa... mňa by mama nenechala doma samú.

„V podstate nemám na výber. Nezakazujem mu ale byť stále doma. Môže ísť ku Jamesovi alebo Connorovi alebo Tristanovi." Prikývla som a potom sa nejako pomaly otočila. Nevedela som ako jej odpovedať... bolo mi naozaj ľúto tej predstavy, že je tu mesiac sám. „Budeš tu ešte, že?" opýta sa zrazu a trocha so mnou cukne.

„Čože?"

„Či tu ešte ostaneš?"

„No... som tu len do dvadsiateho."

„Ale voľno máte až od dvadsiateho druhého, alebo nie?"

„To áno ale... odlieta sa skôr."

„A Brad to nevie, že?" pokrútim hlavou a pani Simpsonová si trocha povzdychne.

„A prečo vlastne?"

„Zajtra večer totiž znova odlietam... a prídeme až.." hlas sa jej zlomí. Otočím sa na ňu, keďže som doteraz stála čelom ku sporáku.

„Kedy?"

„Deň po Vianociach." Vzlykne.

„Takže on.. tu bude sám? Na Vianoce?" s plačom prikývne. Podídem ku nej a objímem ju okolo pliec. „Ale veď sa dá v práci zariadiť, aby ste boli doma, nie?"

„Snažila som sa. lenže pracujem až v Amerike a... pustia ma okolo piatej a to už tu bude desať hodín." Prikryje si ústa. „Snažila som sa." V tej chvíli sa ma zmocnil neuveriteľný hnev. Mala som chuť zavolať tomu somárovi, u ktorého pracuje.

„Dobré ránko." Skoro som to zaspievala nad čím som sa trocha zasmiala a položila lievance na tácke pred Brada. rozlepil oči a usmial sa na mňa a potom na lievance.

„Za čo som si to zaslúžil?"

„Neviem." Zasmiala som sa a pobozkala ho.

„Ďakujem." Posadí sa a zoberie lievance.

„Nemáš začo." Posadím sa stisnem pery. Zoberiem si do ruky telefón kde si nájdem email od mami.

„Zaltíčko, dúfam, že sa máš dobre. Už sa tešíme keď prídeš domov a oslávime spolu Vianoce..."

Trocha sa nad tým usmejem. No postupne začnem uvažovať, či vôbec na Vianoce odídem domov.

„Okej, tam čo si zahráme?" opýtam sa a zrazu a sadnem si ku klavíru.

„Čože? My ideme hrať?" pousmeje sa Brad so zdvihnutým obočím.

„Áno. Prepáč, teraz som sa rozhodla." Zasmejem sa a prejdem prstami po klávesoch.

„Dobre," prisadne si a trocha pobrnká po strunách gitary. „čo si teda zahráme?" trocha porozmýšľam.

„Čo tak Let Her Go?" opýtam sa s úsmevom a už aj zahrám prvé tóny. Brad sa pripojí a začne si pospevovať. Neskôr aj ja s ním.

But you only need the light when it's burning low

Only miss the sun when it starts to snow

Only know you love her when you let her go

Only know you've been high when you're feeling low

Only hate the road when you're missing home

Only know you love her when you let her go

Keď dohráme, troška sa pousmejem sama pre seba. Tú pesničku mám naozaj rada...

„Nepasovala trocha ku nám?"

„Nemyslím si." Poviem potichu. „Alebo ma budeš milovať až keď odídem?" poviem trocha odmerane.

„To nie. ale budem ťa musieť nechať... ísť." Povie pomaly. Pozriem sa mimo neho a trocha prestanem vnímať okolitý svet a začnem si predstavovať naše lúčenie. Ako to prebehne... či ostanem, alebo pôjdem a možno mi ani nebude ľúto, lebo sa pohádame.

„O tom mierne pochybujem." Zašepkám is pre seba.

„Čože?" Brad sa zamračí.

„Prepáč, tom som ani nechcela povedať." Trocha sa zasmejem.

„Dobre, lebo som sa ťa niečo pýtal..."

„Áno?"

„Vieš ráno... no keď je ticho tak sa to tu celkom ozýva." Rozbúcha sa mi srdce.

„Brad, ja..."

„Nie. Počul som kúsok z vašej debaty a som rád, že si s mamou tak rozumiete." Usmeje sa a pohladí mi ruku.

„Počkaj... koľko si počul?"

„No dokým si jej neurobila kávu potom som znova zaspal." Zasmeje sa. V duchu si vydýchnem.

„Aj ja som rada." Usmejem sa.

••••••••••
855 slov

AHOJTE ^^ tak dnešná časť :) dúfam, že ma podporíte nejakým tým vote alebo komentíkom :) dúfam, že sa Vým časťpáčila :3 a ďakujem za skoro 100 vote ♥ :3
-Sara:)