See You Again ? •The Vamps•

•32•

„Tak sa majte." Megan sa na mňa trošku šibalsky usmeje a ja len nechápavo nadvihnem obočie. Zo všetkými sa rozlúčime a zatvoríme za nimi dvere. Brad sa ku mne potom otočí a v zlomku sekundy sa ocitnem v jeho objatí.

„Nejaký nedočkavý, nie?" zasmejem sa a obmotám ruky okolo jeho krku.

„Trošku." Mykne plecami a pevnejšie mi zovrie boky.

„Kedy príde tvoja mama?" opýtam sa a snažím sa, aby to bolo nenápadné.

„Za hodinu jej pristáva lietadlo. Takže typujem, že za hodinu a pol je tu." Trošku sa zamračí. „Prečo?"

„No," trošku s ak nemu pritiahnem. „chcela by som ti dať ešte jeden darček." Pošepkám a jemne ho uhryznem do ucha.

„Nebudem hádať, čo to je." Zasmeje sa a zoberie ma na ruky.

„Si si istý, že so mnou zdoláš schody?"

„Ako nič." Pobozká ma na líce a schody - ako povedal - vybehne bez ujmy na zdraví. Potom mi dovolí normálne sa postaviť na zem a dodá: „Tak, aký darček?" usmeje sa a vlasy mi zastrčí za ucho.

„No, budem potrebovať, aby si si sadol." Povime potichu a za ruku ho dovediem ku posteli, na ktorú ho posadím. Potom mi podá ruku a ja si mu sadnem obkročmo na kolená. Potom ho prinútim nech si ľahne a ja sa mu prisajem na pery. Pomaly mu rozopínam gombíky na košeli. Cítila som ako sa usmieva. Potom sa prevalil na bok, takže ma skoro pripučil.

„Prepáč," zasmial sa. Pokrútila som nad tým hlavou a vrátila som sa k rozopínaniu košele. Nakoniec si ju Brad vyzliekol a potom prišiel rad na moje tričko, ktoré mi jednoducho vyzliekol. Potom sa znova vrátil k mojim perám. Cítila som ako mi zviera boky. Rukami som šla po jeho hrudi a bruchu až k opasku, ktorý som potom rozopla a aj s gombíkom na nohaviciach. Troška som Bradovi pri tom zahryzla do pery, na čo krátko sykol. Pochopila som, že pri vyzliekaní ideme na striedačku, lebo teraz sa venoval zase on mojim nohaviciam, ktoré bola ja tak za chvíľu dole. O chvíľu sa predo mnou javil už len v boxerkách. Onedlho som sa zbavila aj tých, no svoj pohľad som upierala do jeho očí. Očí ktoré milujem. Oboch som nás prikryla perinou a pocítila som, ako zo mňa mizne posledný kus oblečenia. Usmiala som sa naňho a potom mu ruky presunula na chrbát k zapínaniu.

„Váž.."

„Dnes áno." Usmejem sa a pobozkám ho.

•

„Bradley!" ozve sa niekoho hlas zdola. Trhnem zo sebou a prudko otvorím oči. Brad má ruku okolo môjho pásu a bezstarostne sa pomrví.

„Brad," pošepkám a trošku s ním potrasiem. Znova sa len pomrví a usmeje. Prekrútim očami. Poobzerám sa okolo seba, čo by som mohla použiť na jeho prebudenie, keď v tom počujem ako niekto otvára dvere. Rýchlo zavriem oči a snažím sa robiť, že spím po celý čas. Troška ale pootvorím oko a vidím výraz Bradovej mami. Neviem či je to znechutenie alebo hnev... No keď vidím ako rýchlo ide k posteli otvorím oči a dám si prst na ústa.

„Charlotte?" zavrčí potichu. „Čo tu robíš?" vyzerá byť vykoľajená. Ani sa jej teda moc nečudujem, keď našla svojho syna nahého v posteli s dievčaťom, ktoré malo byť v Holandsku.

„Vysvetlím vám to potom. Ale," úkosom oka pozriem na Brada. „nechajte ho dospať." Prosebne na ňu pozriem. Očakávam najhoršiu reakciu, no celá červená sa otočí a vyzerá to. Že zabuchne dvere, no nakoniec ich zavrie potichu. Vydýchnem si a otočím sa k Bradovi tvárou. Láskyplne ho objímem a on sa znova spokojne pomrví. Rukou ho pohladím po líci a usmejem sa naňho. Vtedy pomaly rozlepí oči a pobozká ma.

„Dobré ráno," zaklipká očami.

„Je hodina po polnoci." Zasmejem sa. zamračí sa a pozrie sa na hodinky za mnou.

„To znamená..." rýchlo sa posadí, no ja ho stiahnem naspäť.

„Už prišla." Stisnem pery a zaklipkám očami.

„Ou, tak to sa môžem ďalej váľať a robiť, že spíme." Zasmeje sa no v tom sa doslova rozletia dvere. Ja sa radšej neotáčam a Brad má smrť v očiach.

„Bradley Will Simpson. Do kuchyne!" zakričí a ja silno zavriem oči. Brad si povzdychne a potom ma pohladí po líci.

„Neboj, nebude nahnevaná na teba." Usmeje sa a oblečie si aspoň niečo.

„Si si istý?" viac sa zakryjem, akoby ma to malo ochrániť.

„Tak ako s tými schodmi." Žmurkne na mňa a vyjde z izby. Vyleziem spod periny, dám na seba nejaké oblečenie a potom prejdem ku zábradliu pri schodoch.

„Ako to, že je tu?" teraz už je hnev v jej hlase dosť výrazný.

„Mami, ona vedela, že tu budem sám a tak ostala. A boli tu aj ostatný..."

„Kto zas?"

„James, Tristan, Connor, Megan, Sophia. Stačí?" už na to asi nemá trpezlivosť. „Budem mať predsa devätnásť, tak už by si mi mohla trochu veriť."

„Nehovorím, že ti neverím, ale toto som naozaj nečakala."

„Mohla by si byť rada, že tu nesedím sám." Povie neveriacky.

„To som rada, ale mohol si ma privítať inak..."

„Mami, keď sa trošku upokojíš a spracuješ, že tu je aj Charlotte, tak prídeme, fajn? Aby sme ťa normálne privítali." Povie a počujem ako ide hore. Rýchlo vstanem a snažím sa vbehnúť do izby, no niečie ruky ma chytia za boky a zdvihnú do vzduchu.

„A to sa smie?" zasmeje sa Brad a pobozká na líce.

„Tichšie, nepotrebujem aby to vedela ja tvoja mama." Zasmejem sa.

„Máš pravdu. Tá toho vie viac, než dosť." Prekrúti očami a zavrie za nami dvere.

„Nevieš vlastne prečo sa hnevá, že nás našla v posteli?" zamračím sa a vlasy si zapnem od labilného uzla.

„Ani neviem prečo jej tak vadí, že som s tebou spal." Povie.

„To je také bezcitné." Poznamenám.

„Čo?" otočí sa na mňa.

„To slovné spojenie: ‚že som s tebou spal'." Nakloním hlavu a dám jednu ruku v bok.

„Ale nemusíš sa báť. Bol to ten najlepší darček - a aj zážitok - za celý môj život." Pousmeje sa a objíme ma okolo pásu.

„To zas nepreháňaj." Uškrniem sa a hlavou sa opriem o jeho hruď.

„Ja nepreháňam." Zasmeje sa a pobozká ma do vlasov.

••••••••••
999 slov

AHOJ ^^ ja fakt neviem písať takéto scénky, odpusťte :D chcem takto verejnejšie poďakovať Ifanke, že mi s tým v celku pomohla :D :3 takže, ďakujem Ti :D ♥ dúfam, že sa Vám kapitola páčila a potešíte ma nejakým vote alebo komentíkom ^^
-Sara :)