See You Again ? •The Vamps•

•6•

Po pár dňoch pozorného sledovania Brada, som si všimla, že už nie je taký strhaný a unavený. Niekto by možno povedal, že som ním posadnutá, no v konečnom výsledku ma len zaujíma, prečo taký bol.

„Lott," usmeje sa. Už nie len na chvíľu, no aj tak sa mi nedokáže moc dlho pozerať do očí. čo tiež nechápem.

„Áno?" usmejem sa a neposlušný prameň vlasov si zastrčím za ucho.

„Vieš, Clark s Maxom majú v pláne taký menší večierok a chceli sme sa ťa opýtať, či by si nešla ja ty? No skôr ja som sa to chcel opýtať, ale to je v podstate jedno."

„Rada pôjdem." Prikývnem. Študentské večierky. Alkohol, cigarety a niekedy aj drogy. Ja sa tomuto naozaj radšej vyhýbam, takže som bola sama zo seba prekvapená, že som prikývla. Ale idú tam aj oni a na sto percent aj Meg.... prečo by som nemohla aj ja? U nás v Amsterdame ma poznajú ako slušnú tichučkú Lottie. No tu sa tak vôbec nesprávam.

„Výborne, no bude v piatok."

„To mi hovoríš teraz?" nadvihnem obočie. Je totiž štvrtok a je celkom zaujímavé, že mi to hovorí deň predtým.

„Ja som sa to dozvedel tiež len teraz." Zasmeje sa. „Je to taký spontánny večierok." Mykne plecami.

„Aha, tak v tom prípade prepáč." Usmejem sa a vrátim sa k svojej práci. No Brad tam stále ešte stojí a mám taký pocit, že mi chce niečo povedať. Pozriem sa naňho a čakám.

„Brad, nechceš mi niečo povedať, alebo tak?" trocha znepokojivo naňho pozerám, lebo výrazne bledne.

„Nie." otočí sa na päte a odíde. Nechápavo za ním hľadím. Neviem či mám byť z tohto gesta smutná, alebo si z toho jednoducho nič nerobiť.

PIATOK

„Lott, zavolám ti a pôjdeme tam spolu, fajn?" usmeje sa Meg a dá mi svoje číslo. Ja jej dám pre zmenu svoje.

„Dobre. A kde to vlastne bude?"

„Clark má menší dom v centre. Teda jeho rodičia, ale sú niekde preč tak.... prečo to nevyužiť." Zasmeje sa a zakýva mi. Pozriem sa na papierik a dám si ho do vrecka. Zavriem skrinku a nadýchnem sa. znie to vtipne, ale je to môj prvý večierok a ja neviem, čo si mám zobrať na seba.... typické ženské problémy prichádzajú. Znova prechádzam okolo dievčat oproti, ktoré na mňa povýšenecky pozerajú. Prekrútim očami a idem svojou cestou. Na izbe som sama a prezerám si výber v mojej skrini. Zrazu dorazí Lin. Pozdravíme sa a každá sa vrátime k tomu čo sme robili, alebo k tomu čo sme mali v pláne.

„Máš s niečím problém?" opýta sa potichu.

„Tak trocha áno. Kamarát ma zavolal na nejaký večierok a... ja na nijaké nechodím takže som úplne bezmocná." Povzdychnem si. „Nemôžem ísť v župane?"

„To asi nie." trocha sa zachichoce. „Mohla by som ti pomôcť? Na večierky niekedy chodím." Usmeje sa.

„Budem len rada." Nakoniec s Lininou pomocou niečo vyberieme. Začne mi zvoniť telefón a ja ho zdvihnem.

„Lott, ahoj. Už ťa čakám pred internátom, tak zdupkaj dole." Položí to. Asi sa ponáhľa.

„Lin, ďakujem. Už musím ale ísť, tak... ahoj dúfam, že ťa potom nezobudím." Trocha sa zasmejem a odídem z izby. Cesta do Clarkovho bytu bola normálna. S Meg a chalanmi sme tam boli za pár minút, takže sme sa nemuseli moc dlho tlačiť v Jamesovom aute. Vystúpili sme a naskytol sa mi pohľad na typický tehlový dom. Vďaka bohu, že bol ešte len September, inak by som asi zamrzla.