See You Again ? •The Vamps•

•36•

„Čo mi tým chceš akože povedať?" nadvihnem obočie.

„Lott, poď so mnou na ten koncert. Potom budú ešte podpisovať cédečká a pôjdeme domov. Prosím." Žobre MIschell. Prekrútim očami a usmejem sa.

„Že si to ty." Kávu položím na tácky a donesiem ich ku stolu so slovami: „Vaše latté, čierna káva - bez cukru a bez mlieka - a voda s citrónom." Usmejem sa a odídem.

„Si fakt super, že pôjdeš. Nikto totiž nechce." Povie smutne.

„Ani ich nepoznám, ale pôjdem. Aspoň budem mať ďalší zážitok na našom zozname zážitkov." Povime a Mischell sa zasmeje.

„Neboj, sú super. Už boli také hviezdičky aj na strednej, ale... teraz sa fakt vyšvihli." Uznanlivo pokyvká hlavou a prižmúri oči.

„Dobre, budem ti veriť." Usmejem sa a s bločkom prejdem k ďalšiemu stolu. „Dobrý deň, čo si dáte?" vypočujem si objednávku, ktorú si napíšem a potom na hosťov.

„Clark?" zamračím sa.

„Charlotte, že? Zdala si sa mi povedomá." Zasmeje sa. „Ako sa máš?"

„D-dobre," vykokcem. Pozriem sa na slečnu oproti nemu. „Tvoja priateľka?"

„Áno. Od toho ako sa stalo... no to v novinách. Pamätáš si na to, nie? prestal som s tým." Hrdo sa usmeje.

„Áno, vyzeráš ako iný človek." Zasmejem sa a ešte raz si ich obzriem. „Tak... ja vám idem urobiť tú kávu." Stisnem pery a otočím sa na päte.

„Poznáš ich?" opýta sa Misch opretá o pult a ukáže na stôl, kde sedí Clark.

„Áno. Keď som tu bola na výmennom pobyte, tak som s ním bola kamarátka..." zosmutniem.

„O niečom neviem, že?" zamračí sa.

„Prečo?" nadvihnem obočie, no stále sa pozerám do zeme.

„Nepoznáme sa dlho, to nie." pokyvká hlavou. „Ale za tú dobu sme sa každá tej druhej vyspovedala. Veď ty vieš o mne predsa všetko, tak čo mi tajíš?" povie trošku naliehavo.

„Vieš všetko, Misch." Poviem. Nikdy som nebola dobrá herečka, no teraz som si bola viac ako istá, že nevie o tom, že som jej nepovedala o sebe všetko. Poznáme sa asi pol roka a vie o mne všetko. Aj ja o nej, no o mojom výmennom pobyte vie len útržky. Skôr vie len to, že som tu bola. A teraz tu bývam. Už skoro tri roky.

„No dobre," usmeje sa a pošúcha ma po chrbte keď okolo mňa prechádza. Urobím kávy a s búšiacim srdcom prejdem k Clarkovi.

„Ďakujeme. Mimochodom, nevieš ako sa majú statný?" keď ich spomenie, skoro sa mi jedna káva vyleje. „Si v pohode?" zamračí sa starostlivo.

„Áno," povime. „A nie, nevime." Povzdychnem si.

„Lott," chytí ma za zápästie.

„Clark, nič mi nie je." Usmejem sa.

„Tiež s nimi nie si v kontakte?" nadvihne obočie.

„Nie," pokrútim hlavou. „Myslela som, že ty hej. Predsa ste boli dosť dobrý priatelia..."

„S Tristanom v podstate som, ale moc sa nebavíme ako sa majú ostatný..." zamračí sa. „S Trisom som bol vždy za lepšie ako s Jamesom alebo ostatnými." Pokyvká hlavou.

„Áno, často ste boli spolu." Usmejem sa. „Nechám vás už samých, musím ešte odrobiť tri hodiny," povzdychnem si.

„Jasné, rád som ťa videl." Usmeje sa.