See You Again ? •The Vamps•

•3•

Konečne bol víkend. Keďže sme sem prišli v stredu, nemuseli sme moc čakať na najočakávanejšie dni v týždni. Tak ako Brad sľúbil, tak aj bolo. v sobotu ráno sme išli na typické atrakcie a pamiatky v Londýne. V Londýne som sa vždy chcela ísť pozrieť do Madame Tussaud, čo je múzeum voskových figurín (ak by niekto nevedel). Na konci nášho výletu ma chalani pozvali do starbucksu. Jediný kto však pije kávu, je James s Tristanom. Ja samozrejme tiež, lebo som veľká milovníčka kávy... po asi piatich hodinách sme to vzdali a šli naspäť na internát. Chalani teda bývajú normálne doma, ale boli ma odprevadiť. Bola som celkom spokojná, mám fajn spolužiakov, prvých priateľov a konečne sa viem - síce minimálne - orientovať po Londýne. Keď som otvorila dvere, Lin na mňa vystrašene pozrela. Zažmurkala som a sadla si na posteľ.

„Ahoj," povie s prízvukom, takže by ste spoznali, že nie je odtiaľto.

„Ahoj." Usmejem sa na ňu, nech sa trocha uvoľní.

„Ja som Lin. Ty budeš asi Charlotte, že áno?"

„Áno," usmejem sa. „Páči sa ti tu?"

„Celkom áno." Prvýkrát sa nemám s niekým o čom rozprávať. Obe si pozeráme na ruky.

„Asi si idem prečítať. Ale ak by si niečo potrebovala tak... stačí povedať." Usmejem sa a ona prikývne. Zoberiem si knihu zo včera a po prečítaní o nej urobím referát. Keď som v polovici zapípa mi telefón. Všimnem si, že na sociálnu sieť mi poslali všetci štyria chalani žiadosť. každú s úsmevom prijmem a dopíšem referát.

J: Ahoj Lott. Máš zajtra čas?"

Ch: Píšeme prvý test... mala by som sa učiť.

J: To stihneš aj večer.

Ch: Neviem. A prečo vlastne?

J: Budeme mať skúšku na ten Vianočný ples. Presunulo sa to.

Ch: Aha. Tak to pôjdem. Keď je to v škole, prečo nie? aspoň ich budem počuť hrať. Hodinky ukazujú štyri hodiny. Našťastie máme na izbe televízor, tak ho zapnem. Práve ide nejaká vedomostná súťaž, ktorá je podľa môjho názoru primitívna. Celkovo je to tu bez chalanov dosť nudné.. Lin sa so mnou nerozpráva, telka je o ničom... rozmýšľam, či sa neopýtam, kde bývajú.. ale to je asi dosť blbá otázka, keďže sa poznáme tie tri dni. Nakoniec si nastavím budík a snažím sa zaspať.

Ráno mi budík zazvoní okolo ôsmej. Vstanem, umyjem si zuby, oblečiem sa a pozriem na telefón, kde mám správu od Jamesa: O deviatej po teba prídeme. Už je skoro deväť, takže si zoberiem bundu a vyjdem von pred internát. Tam sa s nimi stretnem a spolu ideme do telocvične. Tam sú ešte dve dievčatá a dvaja chlapci, ktorý rozoberajú výzdobu a program.

„Mag, Clark, Soph, Max... toto je Charlotte." Usmeje sa James.

„Charlotte, ahoj." Usmej sa Soph. Áno, tá Sophia, do ktorej som narazila.

„Ahoj," usmejem sa a prekvapí ma, keď ma objíme. Potom ku mne príde tmavšie dievča a podá mi ruku s milým úsmevom. Dokonca aj Clark s Maxom.

„Ako na tom zatiaľ ste?" opýta sa unavene Brad. Trocha si ho obzriem. Má kruhy pod očami a je strhaný. Všimnem si, že si James všimol, že sa pozerám na Brada. rýchlo som sa pozrela inde a robila sa, že nič.

„Lott," zavolal na mňa Connor, ktorý spolu s Tristanom a Bradom rozoberali s ostatnými program. James sa rozprával s Mag.

„Áno?" podídem k nim a nazriem Connorovi cez plece. Brad sa na mňa pozrie a trocha sa vystrie.

„Zahráš aj ty." Trocha sa usmeje.

„Č- čo?" zaklipkám očami a mám pocit, že som prestala dýchať.

„Zahráš na klavír. Sama alebo s nami?" zamračí sa a potom bez mojej odpovede napíše do papiera: „Spolu aj sama." Všetci naokolo sa zasmejú.

„Ale ja som ešte nehrala pred publikom..."

„Nevadí. Máme štyri mesiace na to, aby sme si to nacvičili." Usmeje sa. znova len na chvíľu. Akoby ho to bolelo.

„Dobre.." poškrabem sa na zátylku a rozmýšľam, ako to všetko dopadne. Potom k nám prídu aj James s Mag. James sa na ňu trocha usmeje a Mag mu úsmev opätuje. Potom sa Mag pozrie na mňa a zatvári sa zahanbene. Pozriem na Jamesa, ktorý sa pozrie do zeme. Asi niečo medzi nimi bude...

„Mohli by ste si niečo vyskúšať." Navrhne Soph.

„Ale stále sme nevyriešili pesničku." Povie Connor zamyslene. Brad stále niečo píše a Tristan sa s ním popritom rozpráva.

„Má byť vianočná?" nadvihnem obočie.

„No mala by byť... aj keď môže byť ja normálne, ale keď je to ten Vianočný ples." Povie Tristan.

„Čo tak All I Want for Christmas?"

„Prečo nás to nenapadlo?" opýta sa Brad. Potom nám Clark nájde noty, akordy a slová a všetci sa vyberieme na improvizované pódium.

„Zatiaľ ho ešte nemôžeme postaviť," povie Connor. Sadnem si za klávesy a dám pred seba noty. Zahrala som prvé noty, chalani prvé akordy a Brad začal spievať. Ako malá som musela aj spievať, takže som o tom čosi vedela. Mal naozaj nádherný hlas a skoro ma na tej stoličke vystrelo. Zrazu Brad prestal spieva't a sním aj ostatný hrať. Potom som prestala aj ja.

„Lott, môžeš zaspievať jednu pasáž?" opýta sa ma James.

„Môžem to skúsiť." Zhlboka sa nadýchnem. „Ktorú?" James ku mne príde a rukou ukáže na text, ktorý mám zaspievať. Začali sme znova. Pomaly sme sa blížili ku pasáži, ktorú som mala spievať ja. Jedna moja časť bola pripravená, no druhá nespolupracovala. Brad zaspieval poslednú vetu a už som mala začať. No bola som nejak ticho. Všetci na mňa nechápavo pozreli. Prestala som hrať a tvár zakryla dlaňami.

„V poriadku?"

„Asi to nezvládnem." Rýchlo sa vystriem.

„Skús to sama." Usmeje sa na mňa Connor.

„Nebude to ešte horšie?" zamračím sa.

„Ja som tiež niekedy nevedel spievať s niekým. Skús to sama a my sa pridáme, dobre?" usmeje sa a ja nakoniec prikývnem. Nadýchnem sa a prsty idem priložiť na klávesy, keď v tom si spomeniem, že som už asi päť rokov nespievala. Zostala som ticho a pohľadom preletela každého.

„Tak sa trocha rozospievaj." Navrhne Mag.

„To je také ťažké ťa prinútiť spievať?" opýta sa Brad zatvári sa trocha unavene. Teraz ale neviem či kvôli mne, alebo je taký celý čas. Bradova unavená tvár ma prinúti zo seba niečo vytisnúť. Nečakane... proste začnem spievať prvé slova a všetci na mňa prekvapene pozerajú. Po asi troch slohách sa pridajú aj ostatný a hneď to znie lepšie. Konečne uvidím aj na Bradovej tvári nesilený úsmev, ktorý ma naozaj poteší. Aj na Connorovej, Jamesovej a Tristanovej. Začnem sa usmievať aj ja a spievať o čosi intenzívnejšie. Mám rada keď niekomu môžem zlepšiť náladu, vyčariť úsmev, alebo niečo podobné. Keď dohráme, všetci nás ocenia potleskom.

„Nabudúce žiadne výhovorky. Ide ti to samo." Povie Connor a ukáže mi palec hore.

„Ďakujem." Usmejem sa. potom sa pozriem na Brada, ktorý mi tiež venuje pekný úsmev a takisto aj James.

„Charlotte... výborne." Povie Tristan a zatlieska mi.

„Ďakujem. Nie som zvyknutá aby ma niekto chválil."

„No tak si budeš musieť." Žmurkne na mňa.

••••••••••
1134 slov

AHOJTE ^^ tak dúfam, že sa Vám nová časť bude páčiť :) asi Vám k tomu nemám čo iné povedať, takže :d sa s Vami lúčim :) :D ^^
-Sara :)
Btw. na fotke Charlotte, Meg a chalan samozrejme :D :3