See You Again ? •The Vamps•

•9•

„Tak dobre, dnes sme toho zase moc nestihli. Prosím na konci tohto týždňa už chcem mať na stole prvé referáty na povinnú literatúru za tento mesiac!" už je skoro po Septembri. Celkom ma to mrzí, pretože som si to tu dosť obľúbila, ale to už sa naozaj opakujem.

„Slečna Myersová, tešíte sa domov?" opýta sa s úsmevom učiteľ.

„Neviem. Mám z toho zmiešané pocity." Myknem plecami.

„Mne budete chýbať. Konečne niekto schopný." Pokrúti hlavou a odíde. Ostatný spolužiaci – ak ich tak môžem nazvať – si z toho nič nerobia. nevadí im, že ma chváli, a že má v podstate novú Ellu.

„Výborne, teraz mi bude hovoriť, že Charlotte by to dala." Brad sa trocha uškrnie.

„Dúfam, že ostane pri Elle." Skonštatujem a pripravím sa na ďalšiu hodinu.

„Trocha sa nám pozmenil rozvrh. Máme telesnú." Nadvihnem obočie. Tú mávame ledva raz za týždeň... keď zazvoní prejdeme do šatní a potom do telocvične, kde je už jasné, že budeme hrať volejbal. Postupujeme normálne, urobíme dva tými a hráme. Na športy teda moc nie som, ale volejbal celkom zvládam. Chlapec z našej triedy – myslím, že sa volá John – podá a lopta letí priamo na mňa. Aké šťastie... celkom šikovne ju spracujem. Hodina prejde bez trapasu, ktorý som síce očakávala, ale dnes mi teda dal pokoj, za čo som mu celkom vďačná...

„Nevedel som, že si aj na športy." Skonštatuje Brad keď sa vraciame do triedy.

„Ani nie som, ale toto zvládam." Unavene si sadnem.

„Učiteľke si sa celkom zapáčila." Usmeje sa a sadne si tiež.

„Myslíš? Neviem síce prečo ale..." mávnem nad tým rukou. Vyučovanie nejako prežijem spolu s Bradom a potom zamierime na obed za ostatnými. Všimnem si, že Meg s Jamesom sa držia za ruky, nad čím sa pousmejem .

„Brad, už máš tie knihy? Vtedy si tam sedel celý deň." Opýta sa ho James. Nejak sa oňho stará, ako taký starší brat.

„Áno mám. Ešte mi treba dorobiť štyri." Jasné, skoro to mal, keby neutečiem z knižnice.

„Dnes ti to môžem naozaj pomôcť dorobiť." Pošepkám mu a usmejem sa.

„Ak chceš..."

„Chcem." Prikývnem.

„To si ich prečítal všetky za ten jeden deň." Zamračil sa. Brada pozná očividne na toľko, že tomu ťažko verí.

„Pomáhala mi s tým Lott." Povie. James nadvihne obočie a ďalej to nerieši.

„Lott, poď so mnou." Usmeje sa Meg a vstane. Nechápavo sa na ňu pozriem no nasledujem ju. „Tak sa majte. Ahoj James." Dá mu bozk na líce a ťahajúc ma za sebou odídeme z jedálne.

„Čo sa deje?" opýtam sa.

„Chcem ti poďakovať a tiež ti niečo povedať." Usmeje sa. „Poďakovať za to... že som proste s Jamesom lebo keby mi nepovieš, že ma má až tak rád... asi by som mu to sama od seba nepovedala, rozumieš. A to, čo ti chcem povedať je, že aj ty by si mala byť s Bradom. Aj keď odídeš..."

„Meg, to nie," skočím jej do reči. „vieš predsa, že pôjdem preč a ja mu nechcem zlomiť srdce..."

„Lott, chalanov poznám už dlho. Hlavne Brada s Jamesom. Oni boli vždy... ako bratia a jednoducho viem, že keď ťa má Brad rád, bude rád aj za tie dva mesiace, ktoré mohol byť s tebou a mohol si povedať: áno, bol som s Charlotte. Lebo ja to na ňom vidím. On je typ, ktorý je strašne... možno by sa dalo povedať, že oddaný. A už sa raz dostal do rúk jednej, ktorá si z neho robila srandu. A potom..." hlas sa jej zlomil.

„Čo potom?" nadvihla som obočie. Asi to má niečo spoločné s tým, že bol prvé tri týždne unavený a vyzeral choro.

„Neviem, či by ti to nemal povedať on sám... je to dosť súkromná vec a vieme o tom iba my."

„Pochybujem, že mi niečo takéto bude chcieť povedať."

„Dobre, proste... ho to dosť zobralo, lebo si myslel, že ho má naozaj rada a...." rozšírili sa jej oči a s'tažka vydýchla. Pozerala sa niekde za mňa. Na chvíľu sa pozrela na mňa a odišla. Vedela som, že za mnou niekto stojí.

„Čo si urobil, keď ťa to tak zobralo?" opýtala som sa. potom som sa otočila.

„Ja... dosť som pil a... chvíľu bol aj na drogách.." povedal potichu. Asi sa za to hanbí, lebo sa mi nedokáže pozrieť do očí. Je mi ho tak strašne ľúto...

„Koľko?"

„Celé leto. Každý deň som bol u jedného chlapíka čo to mal..." prehrabne si vlasy. Rozbehnem sa k nemu a znova sa mu hodím okolo krku.

„Viem čo ti Meg hovorila..."

„Chcel by si, aby to tak bolo?" pozriem sa mu do oči. Nadýchne sa a prikývne. „Dobre." Usmejem sa a pobozkám ho. Teraz už som naozaj pri zmysloch a žiadne látky ma neovplyvňujú... ruky mi obmotá okolo pásu.

„Len dúfam, že ťa na to nenahovorila Megan." Povie zrazu. Povzdychnem si.

„Nie Brad. Takto som sa rozhodla ja. Nie alkohol, ani Megan... proste ja." Usmejem sa.

„Neviem ale či to potom bez teba...."

„Brad," skočím mu do reči. „musíš. Tiež mi budeš chýbať. Neskutočne moc, ale teraz.... teraz sme tu, pár metrov od seba a nie pár tisíc kilometrov, dobre." Usmejem sa a pohladím ho po líci.

„Dobre." Usmeje sa a venuje mi rýchly bozk.

••••••••••
855 slov

AHOJTE ^^ áno, viem že je krátka, ale.... myslím, že ste celkom spokojný, nie ? :D :P však rpečo nie, tak som to zakončila takto :D :) nejaký vote a komentík potešia ^^ tak sa majte :) :3
-Sara :)