See You Again ? •The Vamps•

•14•

Do školy sme šli v ďalšie ráno samozrejme spolu. U Brada som sa vyspala celkom dobre, prekvapivo lepšie ako na internáte. Jeho mama nám dokonca urobila - výborné - raňajky a normálne sa so mnou rozprávala. Brad mal asi pravdu, že ju hudba odmäkčí. V škole sa toho nič moc neudialo, len každodenné nenávistné pohľady. Na ti e si človek musí zvyknúť...

„Ahojte... hrdličky." Megan sa lišiacky usmiala. Potom si ma nejak odtiahla od Brada, ktorý sa dal do reči s Jamesom. „Tak čo? Spala si uňho?" opýtala sa nadšene. No otočilo sa aj pár zvedavých uší.

„Preboha Meg, nemusí to vedieť celá škola." Nadvihnem obočie a prísne na ňu pozriem.

„Prepáč, prepáč.." zasmeje sa. „ale chápeš, musím vedieť podrobnosti." Tresla som si po čele.

„Čo... Megan!" skoro som dupla nohou.

„Čo? Nemôžem sa ani opýtať či..."

„Nie! A nie!" rozhorčene som sa na ňu pozrela a išla ku svojej skrinke.

„Lott, asi sa zle chápeme." Zamračila sa.

„Čo?"

„Ja som sa len chcela opýtať, ako bolo. je mi jasné, že nič nebolo." Zasmiala sa. prevrátim očami.

„No, bolo to fajn, lebo Bradova mama na mňa zmenila názor. Teda na náš vzťah, rozumieš." Usmejem sa.

„Tak t je výborné. Dúfam, že bude tiež taká smutná ako Brad, keď budeš odchádzať." Posnažila sa o smutný výraz. Trocha som sa na tom uškrnula a zobrala si knihy.

„Môžeme ísť?" opýtam sa s úsmevom Brada, ktorého chytím za ruku.

„Ó, jasné." Povie potichu.

„A ešte niečo," povie Megan. „dnes je u Clarka ďalšia párty. A idete obaja!" povie prísne. Potom Jamesa chytí okolo pása a idú preč. Zažmurkám a potom si uvedomím, že obaja s Bradom tam len tak stojíme a hľadíme na nich. Potom sa na seba pozrieme a trocha sa zamračíme.

„Som proti." Povie rozhodne.

„Ja tiež.." poviem zahanbene.

„Neboj sa, nepôjdeme. Namiesto toho môžeme ísť do kina, alebo..." rozhodí rukami. „Nedovolím, aby si tam šla." Zamračí sa.

„Bojíš sa o mňa?" nadvihnem obočie.

„Áno, nechcem aby to bolo s tebou podobne ako so mnou. A nechcem aby ťa zas ten somár zhúlil."

„No... aj to si musí človek prežiť." Nadvihnem obočie. Dosť divne sa na mňa pozrie. „Poďme radšej." Poviem a ťahám ho do triedy. No pritiahne ma k sebe a pre zmenu ma on ťahá niekde preč. Zúfalo sa pozriem na triedu...

„Ako si to myslela." Opriem sa o skrinku a pozerám sa na jeho... nahnevanú tvár. Trocha sa prikrčím a viac pritisnem k skrinke.

„Č- čo?" vykokcem.

„To čo si mi povedala, že to človek musí prežiť? Chceš tam nebodaj ísť?"

„Nie... ako ťa to na- napadlo." Celkom sa bojím. Môže mať vôbec taký človek ako on aj takúto stránku. Zažmurká a a odtiahne sa odo mňa. Zavriem oči a vydýchnem si. Potom len pocítim ako ma niekto objíme. Otvorím oči a ocitnem sa v Bradovom náručí. Trocha vzliká.

„Čo sa deje?" opýtam sa hneď.

„Prepáč..." šepne.

„Nie, to nevadí. Všetko je v pohode. Nič sa nestalo..." snažím sa od neho odtiahnuť aby som mu videla do tváre, no zviera mi pás.

„Brad, no tak pusti ma." snažím sa mu vytrhnúť, no stále ma drží. „Brad, prosím ťa..."

„Ale ja nechcem aby si odišla. Ja som... nechcel som na teba takto vyletieť." Fňukne.

„Ale ja sa ti chcem pozrieť do tváre." Konečne povolí. Sadne si na zem a oprie sa o skrinky aj a urobím to isté a objímem ho okolo pliec. „Brad," šepnem. Neprítomne sa pozerá do zeme. „rozprávaj sa so mnou." Teraz mám slzy na krajíčku ja. Vidím ako mu jedna steká po líci. Ešte som nikdy nevidela chlapa plakať... utriem mu ju a pobozkám na líce. Stále nič. Vstanem a pomôžem mu vstať. Urobím to, čo Meg a chytím Brada okolo pásu a vyjdem z školy. Zájdem s ním ku nám do internátu, kde chvalabohu nikto nie je. Usadím ho na posteľ. Stále má neprítomný pohľad. Zoberiem si peňaženku a znova Brada postavím na nohy.

„Kde je najbližšie kino?" opýtam sa ho. Povie mi cestu a ja sa ju snažím aspoň trocha zapamätať. Nakoniec tam trafíme a kúpim dva lístky na nejaký film. Samozrejme, že si sadneme do úplne posledného radu.. pohodlne sa usadím a opriem o Brada a prepletiem si s ním prsty. Snažím sa mu aspoň takto ukázať, ž sa nič nedeje, no neviem ako to berie...

BRADLEY SIMPSON

Neviem o čo sa Charlotte snaží. Ale vie, že som to prehnal a nechápem, prečo toto všetko robí... oprie sa o mňa a prepletie si so mnou prsty. Trocha sa na ňu usmejem a ona mi úsmev opätuje a ako bonus pridá aj bozk. Neskutočne ju milujem, ale naozaj nechcem aby spadla do niečoho takého... a to tu je len na výmennom pobyte. V tom mi na um zišiel deň, keď sa budeme musieť rozlúčiť. Tak nejak sa mi v hlave zrodil plán, aby mala na toto miesto naozaj pekné spomienky...

••••••••••
801 slov

AHOJTE :) predom sa ospravedlňujem za - zase - kratšiu časť :/ ale aj napriek tomu dúfam, že sa Vám bude páčiť :) nejaké vote a koemntíky naozaj potešia ^^ a chcela by som pozdraviť Ivanku ♥ len tak :D ♥ pre radosť :) :3
-Sara :)