See You Again ? •The Vamps•

•26•

Pozrela som sa na seba do zrkadla. Zhlboka sa nadýchla a povedala: "To zvládneš," cítila som ako sa mi trasú ruky, a že sa celkovo trasiem. Pretrela som si oči a zhlboka dýchala. Niekto zaklopal na dvere a ja som podskočila.

"Charlotte, si v poriadku?" opýtala sa Megan.

"Áno." povedala som priškrtene.

"Dobre, tak my ťa čakáme dole," bolo počuť, že si robí starosti.

"Dobre, hneď som tam." snažila som sa trošku upokojiť. Učesala som si vlasy a obliekla na seba šaty. Roztrasene otvorila dvere a prišla pred schody.

"Čo tam tak dlho robí?" ozval sa Bradov hlas.

"Nevime. Povedala, že príde. Nechaj ju, Brad. Vieš aké to musí pre ňu byť..." Megan sa ho snažila upokojiť. Znova som sa nadýchla a stupila na prvý schod a skoro sa mi podlomili nohy. Pred sebou som videla živý obraz ako sa kotúľam dole schodmi. Zažmurkala som a potriasla hlavou aby mi táto myšlienka vyletela z hlavy. Natrénovala som si úsmev a zišla dole.

"Tak tu si." vydýchol Brad a premeral si ma od hlavy po päty. Usmiala som sa a objala ho. Sadli sme si a slova sa ujal ako prvý James.

"Takže Lott, mám ťa vraj varovať, že toto bude trvať trošku dlhšie." mierne sa usmeje a odkašle si, nad čím sa Megan uškrnie. "Takže, spoznali sme sa celkom zaujímavým spôsobom, lebo si sa ma opýtala, či nepoznám seba." zasmial sa a ja som sa tiež neubránila úsmevu. "Ale to je jedno," pokračoval. "Chcem ti povedať, že za tie štyri mesiace, som si ťa naozaj obľúbil a tiež ti chcem poďakovať, že si ma dokopala k tomu aby som sa s Megan porozprával." usmial sa a pozrel na ňu. "Takže ti chcem aj v mojom mene aj v Meganinom mene popriať predčasné všetko najlepšie." usmial sa a zdvihol pohár šampanského. Trošku si odpijem a krátko sa naňho usmejem. potom sa vystriedajú Connor, Tristan a aj Soph, čo zaberie asi hodinu. Nakoniec sa postavil Brad. Úsmev mi z tváre zmizol, lebo tieto posledné dni ma pohľad naňho naozaj bolí...

"Takže Lottie," usmial sa. "myslím, že ty nepotrebuješ počuť čo všetko pre mňa znamenáš, ale aj napriek tomu ti to chcem povedať. Vieš aké to so mnou bolo, keď si prišla. Tie dva mesiace... všetci to veľmi dobre vieme," nachvíľu stíchol. "a potom si prišla ty." pozrel sa na mňa. "Ty a všetko si zmenila. Všetko sa mi zmenilo a ja som si povedal, že niekto ako ty by nič nechcem mať s niekým ako ja. Tak som prestal. A potom sa to podarilo." usmial sa. "Začala si ma mať rada a pre mňa nebolo nič dôležitejšie, ako toto. Aj keď som vedel, že ťa po týchto štyroch mesiacoch už neuvidím... aj napriek tomu som chcel poznať ten pocit. Aké to je keď ma bude milovať Charlotte Merry Myersová." prerývane som sa nadýchla. Nikomu som predsa nehovorila, že mám prostredné meno. Troška som naklonila hlavu a skrčila obočie. "A musím povedať, že je to naozaj úžasný pocit." dokončil. Videla som ako sa mu lesknú oči, do ktorých som sa bez mihnutia oka pozerala. Všetci na mňa pozerali.

"Lottie," povedal potichu. Vstala som a odišla do kuchyne. Pretrela som si oči. Naozaj múdre ísť práve do kuchyne, ktorá je v podstate prepojená s obývačkou. Vstala som si do rohu a snažila som sa neplakať.

"Nie," povedala som si sama pre seba. "neplač." pokrútila som hlavou no aj tak ucítila neposlušné slzy ako mi stekajú po líci. Utrela som si ich a cítila ako mi neuveriteľne bije srdce. Rukami som sa zaprela o linku a na zem hodila prvý pohár čo mi udrel do oka. Zosunula som sa popri linke vedľa črepín a počula ako sa sem všetci ženú. Niekto ku mne prišiel a objal ma. Nebol to však Brad, ale Megan, ktorá ma potom zodvihla a odišla so mnou hore.

"Charlotte, si v poriadku?" opýtala sa chlácholivo a pohladila ma po vlasoch.

"Vyzerám tak?" povedala som prerývane.

"Neboj sa. Nič sa nedeje, prečo si ten pohár rozbila?"

"Ja neviem. Mala som proste chuť niečo rozbiť." pokrútila som hlavou. "Ja... ja len nechcem odísť, vieš? Celé dni na to myslím a trápi ma to a potrebovala som to nejako zo seba dostať."

"Dobre, dobre." utrela mi slzy. "Čo keby sa dáš troška do poriadku a dokončíme oslavu?" usmiala sa. Prikývla som a šla do kúpeľne umyť si tvár.

"Môžeme ísť?"

"Áno." povedala som. Objala ma okolo pliec a zišli sme dole.

"Dobre, čo tak dokončiť...oslavu?" zahlásila Megan. Všetci prikývli a z kuchyne sa premiestnili do obývačky. Brad šiel ako posledný a doslova sa šuchtal. Pribehla som k nemu a hodila sa mu okolo krku a zašepkala: "Prepáč," dala som mu malý bozk na líce a preplietla si s ním prsty. Sadla som si s ním na gauč a organizovania sa ujala Megan, ktorá mi ešte raz popriala všetko dobré a podala jeden darček. Bola to obálka. Pozrela som sa na Megan, ktorá sa usmiala a povedala: "Otvor si to až doma."

•

"Lottie," povedal jemne Brad a objal ma okolo pásu. Bola som mu otočená chrbtom a tak som sa trošku pootočila aby som mu videla d tváre.

"Áno?" skôr som to zašepkala.

"Povedal som dnes niečo?" vyzeral naozaj zmätene.

"Nie. Len som zo seba niečo potrebovala dostať. Prepáč za ten pohár..."

"Nie pohár mi nevadí." trošku sa usmial. "Takže to nebolo kvôli mne."

"To nie." pokrútila som hlavou a znova sa dala na bok. Potom ma ešte niečo napadlo. "Brad?"

"Áno?" povedal skoro dychtivo. Akoby dúfal v to, že sa ho ešte niečo opýtam.

"Ako si vedel, že mám druhé meno Merry?" trošku som sa zamračila.

"No stálo ma to týždeň po škole." uškrnul sa.

"Vážne?"

"Nie, riaditeľ mi to odpustil." usmial sa a pohladil ma po líci. Trošku ma striaslo no aj tak som si ho pritiahla k sebe a pobozkala.

"Vieš, že ťa milujem?" pozrela som sa naňho s ligotavými očami.

"Áno."

••••••••••
969 slov

AHOJ ^^ tak niečo menšie sa tu udialo :D dúfam, že sa časť páčila a zanecháte tu vote alebo koment ^^ :) :3
-Sara :)