„Tak fajn, zvládneš to." Brad sa usmial a chytil ma za plecia. Pomaly sme vyšli na pódium a ja som si sadla za klávesy. Otvorila noty a čakala na Bradov pokyn, aby som mohla začať. Pozrel na mňa, mierne sa usmial a kývol hlavou.
I don't want a lot for Christmas
There is just one thing I need
I don't care about the presents
Underneath the Christmas tree
I just want you for my own
More than you could ever know
Make my wish come true...
All I want for Christmas is
You
Pri poslednom verši som sa pozrela na Brada a myslela, že hlas sa mi zlomí. Následne už pokračovali oni a ja som len hrala to čo som mala pred sebou na notovej osnove. Započúvala som sa do Bardovho hlasu.
Oh I don't want a lot for Christmas
This is all I'm asking for
I just want to see my baby
Standing right outside my door
Vtedy ma naozaj pichlo pri srdci. Keby to vedel... bolí ma, že mu to nemôžem povedať, no ešte viac ma bolí, že budem musieť odísť aj keď s malou rezervou. Zajtra ráno kvázi odletím a potom musím pretrpieť dva dni a osemnásť hodím aby som mohla vidieť Brada. A potom asi celé dva roky... Možno viac, možno menej. Dohrali sme a škola nás ocenila celkom slušným potleskom. Zišli sme z pódia a chalani sa mi niekde vytratili. Povzdychla som si a šla naspäť ku stolu kde sedela Megan so Soph a Ellou. Keď som tam uvidela Ellu celkom to so mnou seklo, no šla som ďalej.
„Ahoj," povedala som potichu a unavene.
„Ahoj, ty musíš byť Charlotte, že?" usmiala sa Ella.
„Áno a ty Ella, že." Úsmev som jej opätovala, no nebol moc žiarivý.
„Áno," zatvárila sa troška samoľúbo, že ju pozná aj niekto ako som ja. „Brad mi o tebe hovoril."
„Áno?" Pokyvkala som hlavou a konečne si sadla. Mala som pocit, že mi hlava spadne na bok a razom zaspím. Padla na mňa neuveriteľná únava a nemala som vôbec chuť sa s ňou rozprávať.
„No asi nemáš moc náladu zapadnúť do spoločnosti." Povedala uštipačne. Pozrela som sa na ňu a trošku nadvihla obočie. „Vieš, všetko si mi skazila." Rozpačito sa zasmiala. Alebo to len zahrala?
„Čo?"
„Teraz je Brad celkom osobnosť a je aj rozkošný. Vieš keby si tu nebola ty, tak by určite neodolal." Zaklipkala očami. Naozaj som si o nej nemyslela toto. „Takže by si sa mohla pratať z cesty." Povedala s úsmevom.
„Pracem," povedala som. Vstala som a mala som pocit, že stolička, na ktorej som sedela spadla a rázne odkráčala preč. Nečakala som, že niekto za mnou pôjde. No išiel...
„Lott, počkaj. Kašli na ňu ona taká bola stále." Povedala Megan a chytila ma za ruku.
„To je jedno." Povedala som a šla ďalej dopredu.
„Aspoň mi povedz kde ideš."
„Domov." Zavrčala som a vytrhla si jej ruku zo zovretia.
MEGAN
Povzdychla som si a vrátila sa naspäť.
„Už išla?" opýtala sa Ella a nadvihla sa zo stoličky aby videla.
„Áno. Si fakt hnusná." Zavrtela som hlavou.
„Ale Meg. Veď sme spolu vychádzali. Teba majú ľudia radi a..."
„A teba tiež." Skočila som jej do reči. „A teraz čo? Nechcem ti kaziť ilúzie Ell, ale ju," ukázala som na dvere telocvične, ktoré nebolo vidieť pomedzi dav. „mám radšej ako teba. A to tu je len štyri mesiace." Povedala som a mala v pláne odísť, no pri mojom šťastí sa tu objavili chalani. Ella sa hneď postavila a hodila Bradovi okolo krku. Brad sa na ňu nechápavo pozrel a potom nervózne zasmial. Ella si zahryzla do pery a vtedy som bola vďačná pánu bohu, že ju poznám ako málo kto a potiahla ju od Brada preč a vpálila jej facku.
„Neviem či si si to všimla, ale on má priateľku. Priateľku," vyhláskovala som. „vieš čo to znamená? Že sa naňho nebudeš lepiť!"
„Si strašná suka, vieš o tom?" zasmiala sa a odišla.
„Niekedy by som ťa za to nenávidel," povedal Brad a napravil si sako. „ale teraz ti naozaj úprimne ďakujem." Vydýchol a prehrabol si vlasy.
„Za málo." Krivo som sa usmiala.
„Kde je Charlotte?" poobzeral sa. vyzeral byť dosť nesvoj.
„Išla domov. Ella ju doslova vyhnala..." našpúlila som pery a nenávistne som sa pozrela na Ellu, ktorá už robila spoločnosť niekomu inému. Znova si prehrabol vlasy a potom sa snažil predrať davom.
„Naozaj jeden z najlepších Vianočných plesov! Nikdy tu nebolo viac intríg." Zasmial sa Tristan.
„Si prasa." Poznamenala som a sadla si k Jamesovi, ktorý mi povzbudzujúco stisol ruku.
CHARLOTTE
Počula som ako niekto vošiel do domu a vybehol hore. Trošku som sa pomrvila no nechala som to tak.
„Lottie," povedal Brad a objal ma zozadu okolo pásu. Znova som sa pomrvila no neotvárala som oči ani nič nepovedala. Pocítila som, že sa jeho pery dotkli môjho líca, a že mi páč pramienkov z tváre odhrnul preč. Usmiala som sa keď chcel ísť preč stiahla som ho späť k sebe. Trošku sa zasmial a potom zašepkal: „Len si dám niečo pohodlnejšie."
„Hmm," viac som sa zahrabala do perín a čakala kedy príde. Potom som pocítila ako si ma pritiahol viac k sebe a potom si so mnou preplietol prsty. Pobozkal ma do vlasov a pohodlne sa uložil.
„Charlotte?" povedal asi po piatich minútach.
„Áno?" zašepkala som.
„Ty už si i zbalila veci?" povedal smutne a vedela som, že sa posadil a pozerá na môj kufor, ktorý stojí pri skrini.
„Áno, veď zajtra...odlietam." povedala som pomaly.
„Neviem či som na to pripravený." Trošku sa zasmial a potom si znova ľahol.
„Musíš." Otočila som sa k nemu a rozlepila som oči. „Kvôli mne." Povedala som a bruškami prstou som mu prešla po lícnych kostiach. Usmial sa a natiahol sa ku mne aby ma mohol pobozkať. Natiahla som sa aj ja a pevne som ho objala okolo pásu.
••••••••••
956 slovAHOJ ^^ neviem kedy presne bola posledná časť, ale bolo to dávno :d okej tak za znova hlásim s možno trošku o ničom časťou ale tak hádam sa Vám bude páčiť :) a dúfam, že ma potešíte nejakým tým vote a komentíkom ^^
-Sara :)
YOU ARE READING
See You Again ? •The Vamps•
FanfictionVýmenný pobyt, na ktorom sa majú upevniť vzťahy. Charlotte sa to podarí, no nie až príliš...? Môže to tak ostať, keď obaja vedia, že príde deň, keď sa budú musieť rozlúčiť? "Uvidím ťa ešte?" 30.12. 2015 - #99 in Fanfiction ♥