See You Again ? •The Vamps•

•37•

„Skupina The Vamps si včera na autogramiáde vyliala srdce: Na včerajšej autogramiáde po koncerte hlavný spevák skupiny The Vamps, Bradley Will Simpson sa objímal s dievčaťom, pre nás neznámym. Pre neho očividne nie, tiekli dokonca aj slzy!"

Časopis odhodím čo najďalej a znechutene sa naňho zamračím.

„Si v poriadku?" opýta sa Brad. Po predvčerajšej autogramiáde sme znova obnovili staré kontakty.

„Nechcela som vám to spôsobiť. Ani som nevedel , že ste to vy." Poviem potichu a pozerám do zeme. Kolená si pritiahnem k brade.

„To je v pohode," usmeje sa a ruku mi položí na tú moju. Pozriem sa na nich a on ju vtedy odtiahne. Mischell si obzerá interiér domu a čaká. Čaká na vysvetlenie.

„Už mi to konečne vysvetlíš?" zamračí sa.

„Myslela som, že si to pochopila..." poviem potichu.

„Ani nie." ruky si prekríži na prsiach.

„Jednoducho," začne Brad. „S Lott sme spolu na strednej chodili." Pozrie sa na Misch, ktorý je v menších rozpakoch.

„Nebola si tu náhodou len na výmennom pobyte?" zamračí sa.

„Áno," nadvihnem obočie.

„To ste spolu chodili tie štyri mesiace?" zamračí sa.

„Nie celkom. Boli sme spolu aj potom. Keď som dokončila posledný ročník prišla som tu a po pol roku to..."

„Seklo?" opýtala sa smutne. Mischell bola veľmi empatická osoba.

„Áno," povedala som potichu a cítila som ako sa mi do očí hrnú slzy. Cítila som Bradov pohľad. Zdvihla som zrak a jedna neposlušná slzička mi stiekla po líci. Brad vstal a podal mi ruku, ktorú som prijala a vzal ma do náručia. Tak neskutočne mi chýbal... nikdy som si to však nechcela priznať, že mi chýba, a že chcem aby sa to všetko vrátilo. Pripadala by som si ako slaboch. No teraz si to konečne môžem priznať. Posadil sa na kreslo, kde som sedela ja a ja som si sadla k nemu a oprela sa hlavou o jeho plece.

„Nechápem prečo ste si nezavolali. Veď to z vás normálne kričí." Povie.

„Čo?" opýta sa Brad.

„Že sa máte radi. Viac oka to..." pohľadom behala kade tade.

„Charlotte, Charlotte..." ozval sa známy ženský hlas. Do obývačky vbehla Megan. Vstala som a pribehla k nej a zovrela ju v objatí. Veľmi mi chýbala, no dohodli sme sa, že aj my dve prerušíme kontakty.

„Konečne ťa vidím." Povedala a viac ma stisla. Mischell tam len stála a bola trochu...smutná.

„Meg, toto je Mischell." Usmejem sa.

„Ahoj." Usmeje sa Megan a podá jej ruku, ktorú Mischell prekvapivo prijme. „Dúfam, že si budeme rozumieť."

„Ja tiež." Povedala a posnaží sa o úsmev.

„Si v pohode?" opýtam sa starostlivo.

„Áno, len... neviem uveriť, že som v ich dome, v ich blízkosti a berú ma ako kamarátku." Zasmeje sa.

„Zvykaj si, teraz si s nami." Povie Megan s úsmevom. K Megan príde James a pobozká ju. O niečom sa rozprávajú a potom prídu aj Connor s Tristanom. Connor stále so Soph. Tristan sa pustí do reči s Mischell.

„Lottie," povie Brad. Otočím sa k nemu. „Prepáč mi ako som sa vtedy správal." Vtedy to bolo celkom zložité. Brad sa raz správal, akoby som mu šla na nervy, potom to bola ignorácia a potom sa správal akoby sa nič nestalo. Všetko sa to skončilo jednou hnusnou hádkou.

„Rada by som povedala, že to je v poriadku. No nie som si istá." Poviem potichu a zo zeme zdvihnem svoj pohľad naňho.

„Ja... fakt som to..." chytí za hlavu a prehrabne is vlasy. „Možno som vyzeral v poriadku, no vo vnútri to cítim úplne inak. Celé tie dva roky nebol jediný deň keď som sa nenávidel za to čo som ti povedala čo som urobil." Povedal a bolo vidieť, že to nie je nič viac ako čistá pravda. Usmejem sa a pohladím ho po líci. Svoju ruku priloží na tú moju.

„Toto mi chýbalo." Šepne.

„Mne zas toto." Natiahnem sa k nemu a spojím naše pery, ktoré po sebe túžili tie dlhé dva roky. Dvadsaťštyri mesiacov, stoštyri týždňov, sedemstotridsať dní, sedemnásťtisícpäťstodvadsať hodín. Keď sa od neho odtiahnem, usmeje sa na mňa a prepletie si so mnou ruky.

„Teraz už je to v poriadku," pozriem sa na naše ruky a potom naňho.

„Si si istá?"

„Ako nikdy predtým." Zahryznem si do pery a objímem ho okolo pásu. On mi dá jednu ruku okolo pliec a bradou sa oprie o moju hlavu. Cítim ako ma pobozká do vlasov a všetko sa mi znova vybavuje. Všetko od nášho stretnutia, až do teraz. Keby nejdem na koncert, nestane sa toto. To čo mi v živote chýbalo. Jeho láska a cítiť ju. Zavriem oči a premýšľa, čo bude teraz. Keď ich znova otvorím, vyzerá, že všetci sú šťastný. Sama pre seba sa usmejem. Znova to bude také ako na strednej? Megan s Jamesom, Connor so Soph a Tristan si nejako moc rozumie s Mischell. A potom sme tu my. My dvaja.

••••••••••
793 slov

Áno, trošku som zmenila médiá :D