dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

1. Kyara

-Zachránte ich! Veď ich zabijú! A čo tie deti!-
Strhla som sa. Sedela som v tme a dychčala som so slzami v očiach. Pozrela som sa k dverám. Otvorili sa a stála v nich mama. Sadla si ku mne a utrela mi slzy.

,,Kyara neboj, už je dobre," povedala a objala ma.

Znova som ju zobudila.

,,Len sa bojím novej školy," povedala som.

Nahodila ustarostený pohľad.

,,Ja viem ôsma škola na ktorú ideš."

,,Mami, musíme sa sťahovať?"

,,Miláčik toto sme už preberali. Uvidíš bude sa ti tam páčiť," vstala a obrátila sa mi chrbtom.

Pozrela som sa na hodinky. 6:30. Vstala som a vybrala sa do sprchy. Keď som vyšla mama už v izbe nebola. Obliekla som si biely top a čierne kraťase. Schmatla som kabelku a hodila do nej peňaženku s mobilom. Vyšla som von. Sadla som si na lavičku pred domom a pozorovala východ slnka. Mal jasnočervenú farbu. Premýšľala som o tom čo sa mi snívalo. Spustošená príroda, umierajúce stromy a vyschnutá rieka. Výkriky detí a žien.... celá som sa rozklepala.
Bála som sa nového dňa. Nových ľudí. Toho ako budú sledovať každý môj pohyb. Dúfam že to zvládnem.
Začula som trúbenie auta. Oco sedel za volantom a usmieval sa ako slniečko na hnoji. Lenivo som si sadla na sedadlo spolujazca. Dal mi pusu na čelo a vyrazili sme. Do školy sme prišli načas. Pri vstupe ma už čakala učiteľka.

,,Dobré ránko," pozdravila ma milo, ,,pripravená na prvý deň?"
Nečakala na odpoveď a hneď mi začala hovoriť školský poriadok. Ale čo ma najviac zaujalo bolo to, že prišli aj iní žiaci.

,,Prvú hodinu máš so mnou tak ťa zavediem do triedy," usmiala sa a ťahala ma hore schodmi. Zakývala som ešte ocovi. Keď sme vošli cítila som ich pohľady.

,,Tak decká... ako ste si všimli máme tu nových žiakov. Poprosila by som ich aby prišli pre tabuľu a niečo nám o sebe povedali."

Z posledných lavíc a zdvihla zo stoličky jedna baba a traja chalani. Vykročili ku mne. Pozreli sme sa na seba, nech niekto začne.

,,Tak volám sa Tris Brinová. Pochádzam zo Žiliny. Mám staršieho brata. Milujem bicie a korčulovanie. Na luďoch neznášam keď sú nafúkaný," spustilo hnedovlasé dievča.

,A ty ako nie si nafúkaná' pomyslela som si. A takto pokračovali aj ostatný. Sebastián, Marcel a.... Darek. On ma asi zaujal najviac.

,,Tak a ty?" obrátila sa na mňa učiteľka.

Znervóznela som. Kŕčovito som zaťala päste.

,,Volám sa Kyara Halerová. Bývala som v Bratislave. Vystriedala som už viacero škôl. Nemám žiadnych súrodencov a rada chodím do prírody...."

Učiteľka sa na nás usmiala a kývla hlavou nech si ideme niekde sadnúť. Začala hodinu. Pohľad mi padol na poslednú lavicu. Tak som sa k nej vybrala a sadla si. Prisadla si ku mne Tris. To mi je teda výhra. Vôbec sa na mňa nepozrela. To ma potešilo.
Mali sme matiku. Zdá sa že Tris si dokáže veľmi rýchlo nájsť priateľov. Rozprávala sa s dvomi chalanmi čo sedeli pred nami. Tuším Marcel a samozrejme Darek. Smiali sa asi na každej hovadine. Potichu som ich pozorovala. Hlavne Dareka. Mal naozaj výbornú postavu. Tričko mu lemovalo svaly na ramenách a hrudi. Zrazu zazvonilo. V triede sme zostali len my piati. Tris si sadla na stôl aby uvoľnila miesto Sebastiánovi. Ďalej sa rozprávali.
Posledná hodina ubehla rýchlo a ja som už bola na ceste domov,keď ma niekto objal okolo pliec. Darek. Je neuveriteľne vysoký.

,,Ahoj," pozdravil.

,,Ahoj," zakoktala som.

,,Prečo sa s nami nebavíš?"

,,Nemienim vám liezť do zadku."

Vyvalil oči. Pribehla k nám Tris. Hrala sa na mobile a nás ignorovala.

,,Počkáš s nami na autobus?" spýtal sa.

,,Mala by som?"

,,Iba ak chceš."

Mykla som plecom a prikývla. Veď pár minút ma nezabije. Prišli sme na zástavku. Dareka asi hnevalo že sa s nami Tris nebavila tak jej ten mobil zobral.

,,Okamžite mi ho vráť!" skríkla.

,,Ale no ták sestrička. Hádam ma nezabiješ," smial sa.

,,Sestrička?" nechápala som.

,,Poznáme sa odmalička," zafučala Tris.

Ruku držal vysoko nad hlavou, tak nemala šancu. Tris prebodla jeho ruku pohľadom a tá sa začala pomaly skráňať k nej. Smiala sa ale potom stíchla. Darek ňou šklbol a radšej jej mobil vrátil.
Myslela som si že si zo mňa robia iba srandu. Ale keď zostali bez slova stáť, oblial ma chlad. Boli sme ticho až kým neprišiel autobus. Nasadli doň a Tris na mňa zakričala že sa o tom porozprávame v škole. Po ich odchode som ešte chvíľu nemohla lapať dych.

Ahojte... tento príbeh píšem spolu s kamarátkou. Dúfam že sa vám bude páčiť ^.^