dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

5. Sebastián

Mali sme práve dejepis. Pohľadom som blúdil po triede. Hľadal som Tris a Dareka ale nikde som ich nevidel. Ach, veľmi sa nudím. Marcel ostražito počúval každé jedno učiteľkino slovo. Nechápem ako ho môžu zaujímať také blbosti. Keď konečne zazvonilo išiel som na chodbu. Táto škola nie je práve najdokonalejšia ale dalo sa to tu prežiť. Spoznal som fajn ľudí. A hlavne Tris. Istým spôsobom ma priťahovala ale ja ju asi nie. Všetok čas trávi s Darekom. Že vraj sú len kamarári ale ja tomu veľmi neverím.
Zo zamyslenia ma vytrhol Marcel.

,,Nad čím tak dumáš?"

,,Nič dôležité."

Pokrčil plecami. Vrátili sme sa do triedy. Keď do triedy prišla učitelka, so sebou priniesla aj nejakú novú babu. Marcelovi už tiekli sliny.

,,Tak znova k nám doralila nová žiačka. Volá sa Roxana. Choď si niekde sadnúť," zarecitovala učiteľka.

Sadla si za nás. Na Trisino miesto. Mal som chuť jej niečo povedať. A vlastne... Kyare to nevadí? Z ničoho nič zablikalo svetlo a na to aj zhaslo. Znova sa rozsvietilo. Prekliata škola. Už aj svetlo je pokazené. Pozrel som sa na tabuľu. Ani jeden príklad som nevedel vypočítať. Drgol som do Marcela aby mi to dal odpísať. Prevratil očami a odtiahol ruku ktorou si zakrýval zošit.

,,Dik," uškrnul som sa.

Obzrel som sa dozadu. Roxana sa s Kyarou o niečom horlivo rozprávali. Som zvedavý čo na to povie Tris keď zistí, že jej táto obluda obsadila miesto.

,,Sabastián poď nám vypočítať tento príklad," začul som svoje meno.

Neviem o čom doteraz trepala ale vybral som sa k nej. Niečo som tam napísal a ona to ihneď zmazala.

,,Sadni si," prikázala a vyvolala ďalšieho.

Vrátil som sa teda na svoje miesto. Niekto mi poklopkal po pleci.

,,Z toho si nič nerob. Ani ja to neviem," prihovorila sa mi Roxana.

Už teraz ju nemám rád. Neskutočne vtieravá osoba.