dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

13. Tris

Oslava bola úžastná. Všetci sme sa super zabavili. Kyara bola spokojná s darčekmi. Veľmi sa mi páčil náhrdelník od Dareka. Vždy mal super vkus. Teraz sedím v posteli a strašne sa nudím. Okolo mňa sa vznášajú sviečky. Dúfam že to tu nepodpálim. Bola by to škoda. Je mi tu fajn aj keď mi chýba rodina. Vlastne ja už žiadnu nemám. Biologická sa nepočíta, tá ma nevychovala. Ale teším sa na nich. Vždy som sa pýtala, prečo sa na nikoho nepodobám. Som zvedavá koho črty som zdedila. Rozhodla som sa že skočím do sprchy keď v tom mi niekto vtrhol do izby. Bol to Tobias. Surovo ma hodil o stenu. Nestihla som sa spamätať a už stál pri mne. Chytil ma pod krk.

,,Kedy si to stihla urobiť?!" vieskal.

,,Nechápem o čom to tu točíš," zasyčala som.

,,Prečo si ju zabila?!"

,,Koho?"

,,Predsa Zaru!!!"

Povolil zovretie ale na to mi hlavu treskol o stenu. Zadunelo mi v nej a nedokázala som sa zorientovať. Do izby prišli aj ostatní. Keď zistili tú správu, ihneď ma odsúdili. Teda iba ochrancovia. Darek spolu s Kyarou, Marcelom a Sebim sa postavili predo mňa a začali ma chrániť. Bola som prekvapená. Keď som sa trošku ukľudnila, posadila som sa.

,,Nikoho som nezabila," obhajovala som sa.

,,A kto iný? Si jediná kto by to mohol urobiť!" vrieskal na mňa Tobias.

,,Máš dôkazi?" spýtal sa Filip.

,,Preboha veď kto iný by to bol? Ona je jediná prekliata osoba!''

,,Timea odveď ho."

Poslúchla a ťahala ho von. Zavreli za sebou dvere. Filip sa chcel ku mne priblížiť ale Darek mu
zatal cestu. Ihneď pochopil že nemá cenu sa tu teraz biť. Vyhľadal môj pohľad.

,,Kde si bola posledné 3 hodiny?"

,,V izbe," odpovedala som mu.

,,Máš nejaký dôkaz?"

,,Asi nie.. Ale ja som to neurobila!"

,,Vporiadku. Musíš pochopiť že si prvá na zozname. Nedokážeme ti dôverovať ak máš toto na sebe."

Do riti aj s celým tým tetovaním. Všetci sa teraz z toho poserieme.

,,A nemohol sa sem niekto vkradnúť?" opýtal sa Marcel.

,,O tom pochybujem. Pri vchode sa striedame."

Marcel zbledol. Čo má zas narováši?

,,A ako ju zabili?" neodpustila som si.

,,Bodli ju nožom. Musí to byť silný čarodejník keď nepocítila jeho prítomnosť."

,,Veď toto je dôkaz že som to nemohla byť ja! Veď mne sa dostala do hlavy nie?"

Zostal ticho. Myslela som že ma asi roztrhne.

,,Už veľmi dlho pracovala na tom aby sa jej podarilo zachytiť tvoje myšlienky. Ale márne," vzdychol si.

Otvorila som ústa. To nemôže byť pravda. Veď som čitateľná ako otvorená kniha. Nikdy som nič neskrývala.

,,Mali by sme ťa viac kontrolovať," vyhlásil Rayen.

,,S týmto nesúhlasím," vyhŕkol Darek.

,,Ja viem že nie ale musíme nejakým spôsobom zabrániť..."

,,Aby som nevraždila? Uvedomujete si ale ten fakt že som sa nikoho ani nedotkla?"

,,Samozrejme že áno. Kým nezistíme kto to urobil, budeš pod mojím dohľadom," rozhodol Filip.

Gratulujem si. Aj keď nič neurobíte, budete potrestaný. Logika nulová.
Keď konečne vypadli, pribehla ku mne Kyara a silno ma objala.

,,My ti veríme," zašepkala mi.

,Ste skorí' pomyslela som si ale nič som nepovedala.

,,Musíme zistiť kto to urobil," vyhlásil Darek.

,,Samozrejme že to zistíme. Ja to len tak nenechám," pripojila som sa.

Vybrali sme sa do kuchyne. Timea práve doutierada posledné kvapky krvi. Bolo mi zle. Utekala som na wc a hodila poriadnu šabľu. Vážne si niekto myslí že by som toto dokázala? Počula som na chodbe rozhovor Filipa a Tobiasa. Filip sa ho pokúšal presvedčiť o mojej nevine. Wow, čo sa to s Filipom deje? Mala som pocit že aj on je toho názoru že som vinná.

,,Veď ona patrí..."

,,Ja viem. Ale vidíš sám že je voči tomu odolná. Všetci ktorých si podmanili týmto zmením sa za dva či tri pridali k nim. Ale ona? Zdá sa ti že by sa zmenila?"

Tobias zostal ticho.

,,Nie sme na tom tak dobre aby sme si z priateľov robili nepriateľov."

,,Ale musíme byť opatrní!"

,,To je samozrejmé. Ale pochop. Ona bude stále rovnaká. Aj jej otec je tvrdohlavý muž. Keď povie že to takto nechce ani sám Satan mu to z hlavi nevytčie. Ona je presne taká. Ver jej."

On si iba vzdychol. Otvorila som dvere. Obaja sa kamarátsky objali. Keď ma zbadali, zmeraveli. Tobias podišiel ku mne.

,,Chcel by som sa ti ospravedlniť."

,,Ospravedlnenie sa príjma."

Podali sme si ruky. Má strašne silný stisk. Mala som pocit že mi zlomí ruku. Keď ju pustil, žalostne som si ju chytila. Obaja sa rozosmiali. Nechápem čo je vtipné na utrpení druhých. Zagánila som na nich a oni vybuchli ešte do vädššieho smiechu.

,,Už ste zabudli na to čo sa pred chvíľou stalo?" ozvala sa Timea.

,,Ste strašne necitliví," pridala som sa k nej.

Sklonili hlavi a tvárili sa prevynilo. Prešla som okolo nich smerom do kuchyne. Bola som strašne hladná. Darek sa prechádzal sem a tam po miestnosti. Keď ma zbadal, pribehol ku mne a objal ma.

,,Si vpohode?" spýtal sa.

,,Jasné.. Len trošku unavená."

Sadli sme si za stôl. Naložila som si jedlo.

,,Napadá vás niekto, kto by toho bol schopný?" ozvala sa Kyara.

Všetci sme pokrútili hlavou.

,,No nič. Musíme vymyslieť plán, ako toho vraha chytiť," vyhlásila som.

Všetci so mnou museli súhlasiť.

,,Otázka znie: Ako by sme ho mohli chytiť?"

,,Pripravíme pasce," navrhol Sebi.

,,Nejdeme chytať líšku," vysmial sa mu Darek.

,,Nie je to až taký zlý nápad," skočila som mu doreči, ,,je vidieť že ide po ochrancoch. Využijeme ich ako návnadu."