dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

9. Marcel

Ostávala mi hodina na to aby som sa pripravil na môj prvý tréning. Rýchlo som sa osprchoval a obielkol. Klasika, čierne tričko a šedé tepláky. Ľahol som si do postele a zavrel oči. Z Trisinej izby bola počuť hudba. Čudujem sa že ešte neohluchla. Bola to pesníčka Believe od HU (skratka- Hollywood undead). Presne vystihovala jej pocity. Myslím si že Tris je stále rovnaká. Nechápem prečo všetci z toho robia takú vedu. Zrazu som dostal vidinu. Bola Kyarina.

,,Darek mal hy si sa spamätať. Tris je vpohode.''

Tris sa stihla s Darekom ešte pohádať. Nedokáže prekúsnuť to že ju Alex "vlastní".

,,Kyara ale veď ma pochop,'' namietal, ,,je pod vplivom Alexa. Nevie čo robí.''

Kyara sa oprela o stenu pri dverách. On k nej podišel a pobozkal ju. Chcela sa odvrátiť ale on ju doslova pripučil, tak nemala miesto. Zaplavoval ju bozkami. Vôbec sa nebránila. Naopak. Páčilo sa jej to.
Strhol som sa.

,,Fuj,'' povedal som si a pozrel na hodinky.

Je čas ísť. Vstal som a pobral som sa do "telocvične". Bola to skôr obrovská, prázdna miestnosť. Som zvedavý čo má Zara v pláne. Stála tam otočená mi chrbtom.

,,Ahm...,'' odkašľal som si.

,,Vedela som že si tu," vyhlásila a otočila sa.

Mala na sebe rifle, čierny top a obuté biele conversy. Urobila pár krokov ku mne.

,,Prvé pravidlo-sústredenosť. Druhé- uvoľniť sa a vyčistiť si hlavu. A tretie- vnímať toho komu sa chceš dostať do hlavy. Cítiť jeho pohyb, počuť a vidieť to čo on."

Mám si robiť poznámky?

,,Nie," odpovedala mi na otázku ktorú som ani nevyslovil.

,,Už si niekomu čítal myšlienky?" opýtala sa ma.

,,Áno aj som to celé videl. Ale z pohľadu tretej osoby."

,,To je pozoruhodné," zamrmlala si.

,,Ale prichádza to nečakane a vôbec to nedokážem ovládať,'' sťažoval som sa.

Vidieť niekomu do hlavy nie je vždy príjemné ale na druhej strane viete,že vás nikdy neoklame.

,,Uvažuješ veľmi správne,'' pochválila ma Zara.

,,Musíš mi stále čítať myšlienky?'' vybuchol som.

,,Začneme,'' ignorovala ma.

,,Skús zistiť na čo práve myslím.''

Zavrel som oči a nechal sa unášať. Nič sa nedialo a tak som ich otvoril. A vtom sa predo mnou rozprestierala krásna lúka. Zbadal som dve malé deti, ktoré sa veselo zabávajú. Dievčatko bolo určite Zara. Chlapec ju naháňal a ona kričala jeho meno. Ale nedokázal som rozlúštiť aké. Akoby mi v tom niekto bránil.
Prebral som sa. Zare po líci stekala slza. Hneď si ju utrela.

,,Už končíme,'' povedala a odišla.

Spamätal som sa a pobral sa do jedálne na obed. Všetci tam už sedeli. Okrem Tris. Prisadol som si teda k nim. Mali sme rajčinovú polievku a ako druhý chod kurací rezeň s ryžou a šalátom. Pustil som sa do jedla. Timea, Zara a Rayen sa rozprávali o Tris. Že vraj ako by jej mohli pomôcť. Niektoré ma vyvádzali z mieri. Mohli by jej narušiť fyzické alebo duševné zdravie. Zrazu stíchli. Obzrel som sa a zbadal Tris. Z jej pohľadu sa dalo vičítať že by nás najradšej všetkých zabila. Ale vedel som že to neurobí. Hrdo si sadla vedľa mňa. Ruky mala zaťaté vpäsť. Chytil som ju za ruku. Trošku sa uvolnila ale nespúšťala nás z očí.