dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

25. Kyara

Pri poslednej vete sa mi zrútil svet. Musela som si sadnúť. Mala som v sebe množstvo pocitov. Zlosť, sklamanie, prekvapenosť... Ale to hlavné- zlomilo mi to srdce. Nedokázala som nikoho vnímať. Vedela som že Tris niečo kričí, Marcel sa mi pokúša pomôcť a Darek.... Stojí pri Roxy ako verný manžel. Pozbierala som zvyšok síl, vstala a namierila som si to rovno k nemu. Uprel na mňa pohľad. Zastala som tesne pri ňom. Pozrela som sa mu do očí a vlepila mu päsťou do tváre.

,,Ty úbohý skurvisyn! Si obyčajný hajzel! Zdochni!" kričala som.

Päsť ma neuveriteľne štípala. Už viac som sa nedokázala na neho pozerať. Obrátila som sa na Roxy.

,,Pekne sa postarajte o svoje bábätko áno? Ono nemôže za to že má takých skurvených rodičov."

Tris ma chytila za rameno. Vyvliekla som sa jej a vybehla hore. Počula som že ide za mňou. Prudko som otvorila dvere a na to ich celou silou zavrela. Hodila som sa na postel. Pomaly sa dvere znova otvorili. Cítila som, ako sa prehla postel.

,,Tris choď preč," prosila som ju.

,,Nie," zašepkala.

Posadila som sa. Sedela tam a smutno sa na mňa pozerala. Nevydržala som to a hodila sa jej do náručia. Silno ma objala. Po lícach mi už stekali horúce prúdy sĺz.

,,Prečo ja?" spýtala som sa pomedzi vzliky.

Neodpovedala mi len ma silnejšie objala. Sedeli sme tam v objatí asi tri hodiny. Stále som plakala a nadávala na celý svet. Tris neprehovorila ani slovo. Vie kedy má byť ticho a teraz som jej potrebovala vyliať celé svoje srdce. Verila som že Darek je moja skutočná láska a že raz budeme šťasní. Šťastní aj s tým človiečikom ktorého nosím pod srdcom...
Po asi ďalšej hodinke som zaspala od únavy. Ráno ma zobudila Tris.

,,Prepáč, spi ďalej," povedala.

Prikývla som a otočila sa. Znova sa mi podarilo zaspať. Keď som sa prebrala, bol už večer. Nemala som v pláne ísť dole. Celú dobu som spomínala na krásne chvíle s Darekom ale aj s ostatnými.
Takto to pokračovalo asi týždeň. Celé dni a noci som preležala v posteli. S nikým som sa nerozprávla a jedla som veľmi málo.

Až do dnes...

Niekto sa opovážil vstúpiť do mojej izby. Roztiahol závesy takže dnu preniklo denné svetlo. Nesúhlasne som zamrmlala a zakryla sa paplónom.

,,Tak toto nie," počula som Tris.

Stiahla zo mňa paplón a vyliala na mňa pohár vody. Prudko som sa posadila.

,,Buď rada. Chcela som zobrať vedro ale Marcel mi to zakázal. Teraz vstaneš, osprchuješ sa a oblečieš. Pôjdeme sa prejsť."

Pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu.

,,Ako chceš. Sama si si to vybrala."

Na to som sa vznášala vo vzduchu. Kričala som na ňu aby ma okamžite položila ale ona si išla svoje. Šmarila ma do vane a pustila ľadovú vodu. Začala som pišťať.

,,Tris som oblečená!"

,,No a? Nechcela si ísť sama tak to urobím podľa seba."

,,Okej.. Choď nech sa môžem osprchovať," zašomrala som.

,,Fajn," usmiala sa a odišla.

Vyzliekla som si mokré oblečenie a pustila na seba vlažnú vodu. Umyla som si vlasy a aj celé telo. Keď som bola hotová, obliekla som sa a vysušila vlasy. Otvorila som dvere.

,,No vidíš. Konečne si znova človek," pochválila ma.

,,Tris prosím..."

,,Kyara prestaň! Ja viem že máš zlomené srdce ale predsa všetci máme nejaké problémi."

,,Aké už ty môžeš mať problémi?" nezdržala som sa.

,,Pozri sa mi na nohy!"

Onemela som.

,,Rozširuje sa to," povedala nahnevane, ,,ale snažím sa s tým bojovať."

,,Tris.."

,,Nechcem aby si ma ľutovala. Poď, radšej mi pomôž nájsť jazierko."

Schmatla ma za ruku a vyviedla von.

,,Aké jazierko?" spýtala som sa.

,,Čarovné. Voda v ňom by mi mala pomôcť zbaviť sa toho čo mám na tele."

Keď sme vyšli von, očarila ma krásna príroda.

,,Je to tu krásne."

,,Ja viem. Pokocháš sa neskvôr."

,,A kde sú všetci?"

,,Pokúšajú sa už celý týždeň o to aby ho našli."

Pri tejto vete som sa cítila previnilo. Bola som tam zavretá aj keď som vedela že Tris je na tom zle.

,,Prepáč," dostala som zo seba.

Tris prudko zastala až som do nej vrazila. Otočila sa a chytila ma za ramená.

,,Nemáš sa mi prečo ospravedlňovať. Mala si vlastné problémi."

,,Ale toto je dôležitejšie."

,,Počuj, prestaň už. Ideme to nájsť, vyliečim sa a konečne bude pokoj."

,,Pokoj asi nebude," ozval sa Darek za mnou.

Tris ho prebodla pohľadom.

,,Zmizni," zasyčala.

,,Chcem sa s Kyarou porozprávať."

,,Ale ja nechcem," odvetila som a pobrala sa preč.

S tým človekom si už nemám čo povedať. Počula som ako Tris na mňa kričala. Počkala som ju a spolu sme sa vybrali do hlbokého lesa.