dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

6. Marcel

Odomkol som dvere a zistil že mám dom iba pre seba. Barbora (sestra) bola v škôlke a rodičia v práci. Vybral som sa do izby. Na stolíku som mal odkaz od mami, že jedlo mám v chladničke. Akoby som to nevedel. Prezliekol som sa do čiernych teplákov a bieleho trička. Rozhodol som sa urobiť si úlohy. Keď som bol hotový, išiel som si do obývačky pozrieť nejaký film. Nebavil ma tak som vbehol do izby. Obliekol som sa ( na obrázku) a vyrazil na disko. Cestou som stretol Tris. Vyzerala super. Čierne kraťase, biele tielko a čiena kožená bunda. Na nohách mala kanady. Ako ma zbadala, hodila sa mi okolo krku. Je to fajn baba. Cestou sa stále smiala. Nechápem kde sa to v nej bere.
Prišli sme na ihrisko. V bare už sedel Darek so Sebastiánom. Zavolali sme ich von a vykročili na tribúny. Sadol som si úplne hore. V druhom rade, na opačnej strane sedela baba ku ktorej prišiel Alex.

,,Ahoj Kyara," pozdravil ju.

Ani sa na neho nepozrela. Prisunul som sa aby som ich lepše počul. Oni spolu chodia?

,,Vieš na čom sme sa dohodli. Nebudem ťa "obťažovať". Ale ty musíš byť ku mne milšia."

,,To sa nedá. Veď si ma skoro znásilnil," z očí jej sršali plamene.

,,Ako hovoríš. Skoro. Ale môžem to urobiť."

Nechápal som. Asi by som mal ísť za ňou a pomôcť jej.

,,Nazdar," ozval sa Darek, ,, kde máš Tris?"

Ani som si neuvedomil kedy odišla. Zrazu sa objavila s poharom piva.

,,No čo... chcem sa spiť," odsekla keď zbadala naše pohľady.

,,Nemala by si..." začal Darek na čo zmĺkol.

Tris do neho strčila ale on sa ani nepohol. Na to sa rozosmiala a vyliala celé pivo.

,,Ups..." zaškerila sa.

Darek ju objal a rehotal sa spolu s ňou. Nezdali sa mi byť veľmi triezvi. Ale veď Tris bola so mnou tak nemala šancu sa opiť.

,,Chcem tancovať," vyhlásila a ťahala Dareka ktorý krútil hlavou.

Keď to s ním vzdala vrhla sa na mňa. Pričapila ma o lavičku a prosíkala kým som nesúhlasil. Neznášam keď musím tancovať. A práve teraz hrali tú jej obľúbenú skupinu.

,,Hollywood undead!" zvrieskla a začala skákať do rytmu.

Všetci traja sme sa na nej smiali.

,,Everywhere I Go!" spievali sme spolu s ňou.

Keď skončila pesníčka, sklamane si sadla.

,,Ale no tak Tris. Neplač," uťahoval si z nej Darek.

Nahnevane ho strčila do rebra ale usmievala sa. Je to super večer.

,,Inak ešte si sa mi nepodpísal na sádru," vyletelo z nej.

Vyvrálila obsah svojej kabelky. Rúž, mobil, nejaké fotky....

,,Vráť mi to!" so smiechom skríkla na Dareka ktorý jej zobral vložku.

Ten jej to ihneď vrátil a zhvyhol ruky na znak že sa vzdáva.
Podala mi fixku. Načmáral som jej tam svoje meno a hneď bola spokojná.

,,Som smädná," povedala.

,,Poď. Zoženieme niečo," zavolal som ju.

Cestou k baru sme stretli skupinku dievčat. Bola medzi nimi Roxy. Tris si asi všimla že som nesvoj tak mi vyskočila na chrbát. Bol to pre mňa šok. Smiala sa ako retardovaná fretka. Nedokázal som sa ovládnuť a smial som sa s ňou. Roxy sa na nás pozrela. Na tvári sa jej pohrával šibalský úsmev.

Kyara

Každý Alexov dotyk bol odporný. Nenávidím ho. Očkom som sledovala Dareka ktorý sa zabával spolu s ostatnými. Ach, rada by som bola s nimi.

,,No tak... veď sa uvolni."

Mala som sto chutí mu jednu vraziť. Chcem im toľko toho povedať ale on ma stráži ako oko v hlave. Podarilo sa mi niečo zistiť. Len potrebujem chvíľku aby som im to povedala. Mám plán a dúfam že mi to klapne.

,,Vidím že nemáš veľmi dobrú náladu. Poď ideme za nimi."

Vstala som. Neviem sa dočkať toho ako vyobjímam Tris. Nerozprávala som sa s ňou už asi týždeň a pri tom som s ňou v triede. Keďže jej Roxy obsadila miesto, sadla si vedľa Dareka. Hnevalo ma že môže byť v jeho blízkosti.
Našli sme ich pri bare. Vedľa Dareka sedela Roxy. Keď ma zbadal, zamračil sa a ďalej sa zabával s ňou. Marcel, Sebi a Tris sa bavili o nejakej zrúcanine hradu. Hádali sa na akom aute pôjdu. Sadli sme si oproti nim dvom. Ani som si neuvedomila že som svoju ruku položila na tú Darekovu. Pozreli sme sa jeden na druhého. Odtiahol si ruku a naschvál pobozkal Roxy. Cítila som sa ako po poriadnej facke. Pálili ma oči od sĺz.

,,Idem domov," vyhŕkla som a už ma nebolo.

Alex ma dobehol a odprevadil až domov. Dal mi pusu na čelo a vytratil sa. Schmalta som mobil a napísala Tris sms nech príde k môjmu stromu. Vyrazila som.
Na ulici nebolo ani živej duše. Teda až na mňa a jednej ženy. Nevidela som jej do tváre. Ale mala som z nej divný pocit. Myslím že ma sleduje. Celou cestou ma sledovala až do vinohradov. Akoby zázrakom sa vyparila. Postávala som pri strome keď som začula hlasný smiech. Prvú som zbadala Tris. Vedľa nej kráčal Darek s Roxy. A tú kto volal? Za nimi išli Marcel so Sebim. Keď prišli až ku mne tvárili sa unudene. Teda až na Roxy. Tá sa stále schovávala v Darekovom náručí.

,,Načo sme sa sem trepali?" spýtal sa Sebi.

,,Chcela som sa s vami pozhovárať. Osamote," vrhla som na Roxy vražedný pohľad.

,,Mohla by si vypadnúť? Nikto ťa tu nechce," ozvala sa Tris.

V duchu som jej ďakovala. Roxy sa zvtla a nahnevane odkráčala preč.

,,Už môžeš."

,,Viem kto sme."

,,Čo?"

,,Viem prečo sa nám dejú tie divné veci. Alex mi o tom hovoril. Určite mi nepovedal všetko ale aspoň niečo. Nenarodili sme sa na tomto svete. Tí ľudia ktorých nazývame rodičmi sa o nás iba starajú. Vo svete ktorý bol naším domovom, po našom narodení nastala vojna. Neviem či naší rodičia žijú alebo nie. Ale viem že tu niekde je portál. Cez neho sa dostaneme k nim."

Všetci na mňa pozerali s otvorenými ústami. Pokračovala som.

,,Je to čarovný svet. Rodičia sú mocný čarodejníci. Po nich sme zdedili tieto schopnosti."

Niečo zašuchotalo v kríku. Zľakli sme sa. Sebastiánovi začala nad dlaňou svietiť žiarivá guľa. Z kríka zrazu vybehol obrovský diviak. Namieril si to rovno na mňa. Darek skočil predo mňa a odrazil diviakov útok. Pozrela som sa na Tris. Mala neprítomný pohľad. Mysľou zvyhla diviaka. Zrazu padol na zem. Zas sa rozbehol na mňa ale Darek mu znova vstúpil do cesty. Hodnú chvíľu spolu bojovali. Marcel mi pomohol vstať lebo sa mi podlomili kolená.

,,Tris! Toho diviaka mi prines!"

Poslúchla ma. Keď som ho mala na dosach myseľ mi zaplavila myšlienka na smrť. Dotkla som sa ho jedným prstom. Pozerala som sa do očí v ktorých vyhasínal život. Keď bolo po ňom rozplakala som sa. Bola som šťastná že mam pri sebe ľudí ktorí budú pri mne vždy stáť. Všetci ku mne pribehli a pomáhali mi udržať sa na nohách. Zrazu sa pred nami objavilo päť ľudí. Traja muži a dve ženy. Znova sme nadobudli bojové pozície.

,,Sme vaši ochrancovia," povedal hromovým hlasom jeden z nych.