dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

2. Tris

Stála som uprostred izby. Sústredila som sa na pero položené na stole. Chcela som ho zdvyhnúť pomocou mysle. Ale nič sa nestalo. Zas moja fantázia. Bola som na seba naštvaná, že ma taká vec vôbec napadla. Rozhodla som sa ísť za bratom. Zabúchala som mu na dvere. Po hodnej chvíli mi otvoril. Vyzeral naštvane.

,,Stalo sa niečo?" spýtala som sa.

,,Čo chceš?" odvrkol.

,,Veď sa len pýtam."

,,Tak sa nepýtaj a zmizni."

Zabuchol mi dvere pred nosom. Nechápem čo ho zase žere. Išla som naspäť do izby. Sadla som si na posteľ a pustila hudbu. Zrazu sa ozval krik. Alex vrieskal na mamu. Išla som na balkón. Mal otvorené okno, tak som celú hádku zretelne počula.

,,Nemáš mi čo rozkazovať! Nie si naša mama."

Nechápala som. Mama nevydala ani hlásku.. tak to bude pravda.

,,A tá baba vedľa nie je moja sestra."

Neverila som vlastným ušiam. Zrazu zatrúbilo auto. Zobrala som svoje krabice na chodbu. Sťahujeme sa. Znova.
Vrátila som sa na balkón. Cítila som sa ako bez duše.

,,Tris?" ozval sa Alexov hlas.

,,Áno?"

,,Je mi ľúto že si sa to dozvedela práve takto. Prepáč, ale stratil som nervy."

Chápala som ho.

,,To nič," povedala som a objala ho.

,,Mám ťa rád."

,,Aj ja teba. Ale už na ňu nekrič. Bolo vidieť že sa trápi."

,,Tris! Alex! Ideme!"

Usmial sa a išiel von. Mame sa ospravedlnil. Aj sa objali. Nastúpili sme do auta. Zapla som si pesníčku od mojej obľúbenej skupiny Hollywood undead.
Keď sme prišli, rodičia začali odnášať veci do domu. Zistila som že Kyara je moja nová suseda. Ona je veľmi fajn ale nemám sa s ňou o čom rozprávať.

,,Nejdeme von? Nechce sa mi tu trčať," navrhol Alex.

Toto bolo trošku divné lebo ma nikdy nebrával von. Ale súhlasila som. Vybrali sme sa na ihrisko. Alex išiel kúpiť kofolu a ja som si to namierila na tribúny. Vytiahla som mobil a napísala Kyare sms či nepôjde v sobotu na diskotéku. Neodpísala.
Alex si so sebou zavolal posilu. Dareka, Marcela a Sebastiána.

,,Nazdar," pozdravil ma Darek a sadol si vedľa mňa.

,,Ahoj," zamrmlala som.

,,Kde si nechala Kyaru?"

,,Čo s ňou stále máš? To ti už nestačím ja?"

,,Nie nestačíš. Chcem ju spoznať."

,,Trhni si."

Všetci chalani sa uškrnuli.

,,Aleee.... poď sem," povedal a silno ma objal. Až prisilno.

,,Pusti ma."

,,Čo ideme robiť?" spýtal sa.

,,Ja idem domov."

,,Prečo?"

,,Lebo si blbý."

,,Čo ja? Nikdy."

Kľakol si predo mňa a začal mi "vyznávať" lásku. Prišlo mi to vtipné tak som sa zapojila.

,,Tris moja najdrahšia. Vezmeš si ma?"

,,Áno drahý, vezmem."

,,Budeme mať veľký dom, mnoho detí a psa."

Potom sa postavil, zobral Sebastiánovi šiltovku, zakryl nám tváre a dal mi pusu na líce. Všetci sme sa smiali.

,,Ale vážne už pôjdem, " rozhodla som.

Darek sa zatváril ako zmoknuté kura. Objala som ho. Nechcel ma pustiť. So smiechom som sa snažila vymaniť z jeho zovretia. Aj ja sa mi to podarilo. Rozlúčila som sa s nimi a pobrala sa domov.
Kráčala som po práznej ulici. Premýšľala som o tom čo sa stalo. Je to divné. Nemám rodinu. V podstate som sama. Hmm.... ďalšia facka od života. Mala som chuť niečo rozbiť. Pred domom sme mali obrovský kameň. Mohol vážiť takých 50kg. Zúrivo som na neho zagánila. Ten sa zdvyhol do vzduchu. O chvíľu na to spadol na zem. Úlomky lietali všade. Jeden sa mi zarezal do predlaktia. Skríkla som.

,,Tris čo si to urobila?"

Obzrela som sa. Za mňou stál vyjavený Alex.

,,Ja som nechcela... teda chcela.. ale len v myšlienkach... ja neviem..," koktala som.

,,Poď."

Bol taký pokojný. Zdalo sa že o tom niečo vie. Zaviedol ma do domu. Posadil ma na stoličku a prezeral si moju ruku.

,,Ako som to spravila?"

,,Tris mlč."

Zavzdychal. Asi je to zlé. Hodnú chvíľu na ňu škúlil.

,,Musím ti ju zahojiť."

,,Ako?"

,,Je to zložité. Proste len seď a nechaj ma pracovať."

,,Bude to bolieť?"

,,Ani nie."

Prikývla som. Svojou dlaňou mi zakryl moju tenkú ruku. Pocítila som strašnú bolesť. Hajzlík... Pustil ma. Po rane nebolo ani stopi. Znova som pocítila bolesť. Ale teraz omnoho silnejšiu. Objavil sa mi tam čierny polmesiac. Úplne ako tetovanie. Neverila som vlastným očiam.

,,Nič sa ma nepýtaj," vstal a odpochodoval do izby.

Tak takto to nenechám. Rozbehla som sa za ním. Schmatla som ho za rameno.

,,Hovor."

,,Jediné čo ti poviem je to že toto," ukázal na polmesiac, ,,je znamenie liečiteľov."

V tom nás mama zavolala na večeru. Nahnevane som sa pozrela na brata. Ten sa uškrnul a pobral sa do kuchyne. Sadla som si a naložila si. Alex rýchlo dojedol a vybehol hore. Vsimla som si že ma mama pozoruje.

,,Tris? To je tetovanie?"

Zabehlo mi tak mi podala pohár vody.

,,Ehm.. áno je. Ale iba dočasné."

,,Prečo si si to dala urobiť?"

,,Miláčik je mladá. Nechaj ju," skočil jej do reči oco. Vďačne som sa na neho pozrela. Začali sa dohadovať či mi dajú trest. Ignorovala som to a pobrala sa do izby.