dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

33. Darek

Som z toho zmätený. Prečo toto všetko? Myslím že jej mohli vymazať len pamäť alebo niečo také. Nebol to pekný pohľad keď ju zavraždili. Nechcem si predstaviť čo teraz zažíva Marcel. Keby som takto prišiel o Kyaru... Brrr.. Nechcem vedieť čo by to so mnou urobilo.
Teraz stojíme vo veľkej hale. Naši rodičia niekam zdúchli. Nervózne sa prechádzam sem a tam. Nemám rád takéto čakanie. Prišla slúžka a oznámila nám aby sme sa prezliekli a išli na večeru. Nasledovali sme ju niekam na druhé poschodie. Viedla nás k izbám.
Kráčame po dlhej chodbe, okná su obrovské lemované velkými, tažkými záclonami od zeme až skoro po strop. Celá chodba bola presvetlená. Odtiaľto bolo vidieť krásnu prírodu. Hory, jazierka, lúky, ľudí čo sa prechádzali po okolí. Bolo to tu zvláštne ale pri tom podobné ako na Zemi.

,,Vaše izby," oznámila slúžka keď sme sa dostali do užšej chodby.

Po oboch stranách bolo trojo dverí. Tris išla s Alanom do predposlednej izby naľavo. Hneď vedľa sa ubytovala Kyara. Do posledných dverí na tejto strane sa nasáčkoval Marcel. Hneď prvé dvere vpravo si vybral Sebi. Vedľa neho Oskar a mne zostali posledné na konci chodby. Izbu som mal oproti Kyare. Otvoril som si a vstúpil do pekne zariadenej izby. Čakal som len drevenú posteľ, skriňu a stolík. Ale toto bol ultra moderný hrad. Moja doterajšia predstava sa úplne rozplinula. Na posteli ležal vkusný tmavomodrý oblek.

,,Hm.. Potrebujem sprchu," zamumlal som.

Vydal som sa teda do kúpeľne. Vyzliekol som si dotrhané veci a hodil ich rovno do koša. Vliezol som do sprchy a pustil si vlažnú vodu. Dokázal by som tu byť celý večer. Ale nedalo sa. Vyšiel som von. Uterák som si obmotal okolo bokov a vrátil sa do izby. Hypnotizoval som oblek. Vôbec sa mi do neho nechcelo navliekať. Zrazu niekto zaklopal. Dotyčný nečakal a hneď sa vrútil dnu. Kto iný než Tris.

,,Môžem sa u teba osprchovať? Alan je tam už pol hodinu."

Ukázal som na dvere do kúpeľne. Vďačne sa na mňa pozrela a vydala sa tam. Chvíľu bolo ticho až kým si nepustila vodu.

,,A prečo sa neosprchujete spolu?" podpichol som ju.

,,Lebo by sme robili iné veci a nestila by som sa zbaviť všetkej tej špiny," odvetila prosto.

Zasmial som sa. Dal som si dole uterák a navliekol boxerky. Zapínal som si košeľu keď sa Tris objavila v izbe. Bola len v uteráku. Z mokrých vlasov padali malé kvapky.

,,Dik."

,,Za málo," usmial som sa na ňu.

Pozrel som sa na svoju čiernu kravatu.

,,Ehm, Tris?"

,,Áno?"

,,Vieš viazať kravaty?"

,,Viac mi to ide pri odväzovaní ale pokúsim sa."

Zasmial som sa a otočil sa k nej. Prehodila mi ju okolo krku a pustila sa do práce. O chvíľu to bolo hotové.

,,Hotovo."

Trochu sa odsunula a hodnotila svoje dielo.

,,Perfektné," pochválila sa.

,,Poď sem nech ťa vyobjímam," povedal som a pritiahol si ju k sebe.

Objala ma okolo krku. Zatočil som sa s ňou. Položil som ju. Rýchlo si chytila uterák ktorý sa pomaly zosúval.

,,Ako ti to ide s Alanom?" nedalo mi neopýtať sa.

,,Zatiaľ sme zaslepení láskou. Uvidím či je ten pravý. Klape nám to tak dúfam že sa to nepokazí."

,,Držím palce."

,,Dik. No.. Už pôjdem tak sa stretneme na tej dôležitej večeri."

,,Jasné choď."

Zakývala mi a zmizla za dvermi. Natiahol som si nohavice a zastečil za ne bieľu košeľu. Postavil som sa pred zrkadlo. Vlasy som si iba prehrabol a navoňavkoval som sa. Obliekol som si sako a pobral sa na chodbu.