dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

22. Kyara

Zajtra sa odchádza. Keď mám pravdu povedať, toto miesto mi bude chýbať. Prežila som tu vážne super chvíle.
Čo sa týka hádky s Darekom... Od vtedy sme spolu neprehovorili ani slovo. Mám pocit že už so mnou nič nechce mať. Tris sa tiež zmenila. Teda ako sa to vezme... Ona sa nikdy nezmení úplne. Ale teraz sa mi zdá celá depresívna a keď už niečo povie, sú to len nadávky. Marcel je na Lovelly tiež naštvaný ale dôvod neviem. Jedine so Sebim a Alanom sa dá výjsť. Oni jediní ma teraz dokážu rozosmiať. Všimla som si, že ani Alanovi nie je jedno Trisino správanie. Uvidíme čo bude ďalej.
Teraz sedím v izbe na stoličke a neuveriteľne sa nudím. Skúšam rôzne polohy ale ani jedna mi nie je pohodlná. Nakoniec to vzdám a vykradnem sa na chodbu. Nikde nikoho. Počujem z obývačky hádku. Nemala by som načúvať ale zvedavosť mi nedá.

,,Bola to chyba ktorá sa nezopakuje," počula som Tris.

,,Ale čo ak sa to dozvie? Kurva veď ma úplne znenávidí," neudržal sa Darek.

O čom to tu hovoria?

,,Len sa upokoj. Nikto to nezistí jasné? A prestaň nariekať ako stará ženská."

,,Toto je vážne Trdlo. Ja to nedokážem... Nedokážem sa jej pozrieť do očí.."

Ples! Strelila mu facku.

,,Spamätaj sa!"

,,Toto si nemala..." zašepkal sa začal ju štekliť.

Sú normálni? Teraz sa tú hádali a zrazu sú vpohode? Tris sa smiala ako o život.

,,Darek už dosť!" prosíkala.

Pustil ju. Chvíľu boli ticho. Naztrela som za roh. Tris ho objímla.

,,Nikto sa to nedozvie.." šepkala mu.

,,Čo ty tu?"

Prudko som sa otočila. Stál tam Alan.

,,Ehm... Nič.." koktala som.

Pozrel sa za mňa a zbadal ich dvoch. V očiach mal smútok. Oprel sa o stenu a vzdychol si. Podišla som k nemu.

,,Prepáč, ja viem že s Darekom chodíš ale niekedy mi to tak nepríde. Tris s ním trávi strašne veľa času a..."

,,Nemusíš mi to hovoriť. Viem presne ako sa cítiš."

,,Vážne?"

,,No áno ak máš o Tris záujem. Jej trvá strašne dlho kým si niekoho obľúbi. Ale keď sa to podarí, nikdy ho nezradí."

,,Si si istá? Prepáč že sa pýtam také kraviny ale Tris je..."

,,Proste Tris. Túto vetu som počula už veľakrát. Áno som si tým istá."

,,O čom si tu hrkútate?" začula som približovať sa Trisin hlas.

,,Ale o ničom.." odpovedali sme jednohlasne.

Obzrela som sa či za ňou nestojí Darek. Nikto tam nebol. Vzdychla som si a nechala tých dvoch osamote. Presunula som sa do obývačky. Nikto tu nebol. Apoň že tak. Klesla som na gauč. Pozerala som nejaký dokument. O pol hodinu som zaspala.
Zobudil ma hurhaj a krik. Nechápala som čo sa deje až keď sa pri mne nezastavila Timea.

,,Choď si zobrať veci. Vyrážame."

Pomaly som prikývla a vstala. Všetci tu pobehovali a rozhadzovali rukami. Ja som už bola dávno zbalená. Vzala som si svoj kufor a prezrela si naposledy svoju izbu. Zavrela som dvere a namierila si to do jedálne. Sadla som si na stoličku. Vôbec som nebola hladná. Cítila som sa divne. Myslím že potrebujem ísť na wc. Prudko som vstala. Len tak tak som to stihla. Hodila som strašnú šabľu. Bolo mi nanič. Keď som skončila, obláchla som si tvár a umyla zuby. Počula som ako ostatní na mňa kričia že už ideme. Vyšla som von, schmatla kufor a šla za nimi.