27. Marcel

35 5 0
                                    

O týždeň neskvôr....

Tris sa stále chodí kúpať do jazierka ale toho prekliateho polmeciaca sa nedokáže zbaviť. S ochrancami uvažujeme nad inou možnosťou. Nie je príjemné keď sa pozeráte na človeka ako trpí. Tris hovorí že to také zlé nie je. Ale ja viem presne aké to je.. Jej bolesť je taká veľká že sa mi dostane do hlavy aj keď nechcem. Čiže trpím spolu s ňou. Trénujem častejšie aby som to dokázal ovládať ale veľmi mi to nejde.
Dnes tam Tris ide znova. Od rána som premýšľal ako by sa toho dalo ľahko zbaviť. A niečo mi napadlo.
Cestou sa Tris bavila iba s Alanom a Kyarou. S Alanom preto lebo sa jej páči a s Kyarou... Aby znova neupadla do depresií. Darek sa od Roxy nepohne ani na krok. Toto "chodenie" sa mi zdá podozrivé. Mám pocit že klamú.
Prišli sme konečne k jazierku. Tris mala už na sebe čierne plavky, tak sa len hodila do vody. Rýchlo som sa odpratal na kraj čistinky a sadol si. Čakal som na tú ranu. Ale nič. Ani náznak bolesti. Uprel som pohľad na Tris ktorá tiež nechápala čo sa deje. Vlastne nedeje.

,,Prečo to nefunguje?" spýtala sa a prebodla Filipa pohľadom.

Ten len nemo hľadel na vodu. Okej teraz prišiel čas na môj plán. Vstal som a vyzliekol sa do boxeriek. Vybral som sa k jazierku. Cítil som pohľady ostatných.

,,Musíme jej pomôcť. Keby sme sa chytili za ruky... Spoločnou silou by sme to mohli zvládnuť."

Kyara neváhala ani sekundu a začala sa vyzliekať. Sebi a Darek ju nasledovali. Prišli sme za Tris ktorá mala slzy v očiach.

,,Ďakujem," zašepkala.

,,Pre teba všetko," zašepkala aj Kyara.

Pochytali sme sa za ruky. Darek bol medzi mnou a Sebim. Bolo to trošku divné ale čo už. Ako sme sa chytili, začalo ma páliť celé telo. Všimol som si že aj oni sa zvýjajú v kŕčoch.

,,Za žiadnu cenu sa nepúšťajte!" kričal som.

Tris s Kyarou kričali. Bola to nesmierna bolesť. Otvoril som oči aby som zistil či niekto neodpadáva. Zostal som zaskočený. Naše spojené ruky... Svietili. Svietili rôznymi farbami. Tris vyžarovala tmavo-zelenú farbu. Kyara svetlo-modrú. Sebi bielu, Darek čiernu. A ja krvavo-červenú. Tris sa vzniesla do vzduchu. S Kyarou sme sa rýchlo chytili. Utvorili sme tak kruh kde bola Tris v strede. Všetci otvorili oči. Mali presný odtieň farby ako žiara na našich rukách. Spontánne sme zodvyhli ruky k Tris a svoju moc sústredili na ňu. Keď sa začala postupne vracať do vody, žiara chabla. Nakoniec úplne zmizla a my sme pribehli k nej. Bola úplne vyčerpaná. Pozrel som sa jej na ruku. Na mieste kde bolo tetovanie, bola len jazva v tvare polmesiaca. Z ničoho nič ma začalo páliť predlaktie. Všimol som ai ze aj ostatných. Na ruke sa mi objavila presná kópia jazvy. Bolo to neskutočné. Vzal som Tris na ruky a odviedol na breh. Položil som ju na zem a rozčapil sa vedľa nej.

,,Ďakujem," ozvala sa po chvíli.

,,To mi ešte vynahradíš."

Obaja sme vybuchli od smiechu. O chvíľu som sa smial sám. Pozrel som sa vedľa seba. Tris sa tam bozkávala s Alanom. Budú tvoriť úžastný pár. A kde je Lovelly? Našiel som ju pri Timei. Vstal som a vybral sa k nej. Objal som ju okolo pásu a vlepil poriadnu pusu. Zasmiala sa a pevne ma objala.

,,Fajn. Teraz už sa môžme konečne vrátiť do vily," zavelil Filip.

Pozbierali sme sa a vyrazili. Držal som Lovelly za bok aby som ju nestratil. Milujem ju ako nikoho. Tris skákala od radosti. Pobehovala medzi nami a ďakovala nám. Prišlo mi to strašne vtipné. Pribehol som k nej a a snažil sa ju napodobniť aby si uvedomila ako divno vyzerá. Ona si z toho ťažkú hlavu nerobila. Konečne sa dá povedať že máme dobrú náladu.

dve zeme - dve hrozby - jedna voľbaWhere stories live. Discover now