dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

12. Kyara

S Tris sme sedeli na gauči v mojej izbe. Pozerali sme telku. Už hodinu sledujeme Titanic. Tris to vôbec nebavilo. Ležala dolu hlavou a nohy mala niekde vo vzduchu.

,,Čo budeme robiť keď konečne skončí táto nočná mora?" spýtala sa.

,,Čo tak sa ísť končulovať?"

,,Udržíš sa?"

,,Už mám dovolené sa blázniť. Nohy sú vporiadku."

,,Nemyslela som to takto. Len či si sa už niekedy korčuľovala."

,,Ehm...."

Vybuchli sme do smiechu.

,,Môžem to už vypnúť?" prosíkala.

Prikývla som. Vyletela z gauča a vypla to. Vyrazili sme do telocvične. Nikto tu nebol. Super aspoň nebudem mať svedkov keď sa tu rozčapím. Obuli sme sa. Hneď ako som chcela urobiť jeden krok, noha sa mi posunala dopredu viac ako som chcela. Čiže som sa rozkročená dožadovala Trisinej pozornosti. Tá sa rozrehotala ale potom mi pomohla. Začala predo mnou korčulovať aby mi vysvetlila princíp. Nechápem ako to všetko môže vedieť. Vždy všetko urobí tak ako sa má. Vtom sa otvorili dvere. Vstúpili tam tí traja. Darek si to zamieril ku mne. Od včera sa s ním nerozprávam. Pohádali sme sa kvôli tomu, že je nadržané prasa.

,,Kyara chcel by som sa ti ospravedlniť."

,,Za čo?" nechápala Tris.

,,Nestaraj sa," odvrkol jej.

Bolo vidieť že Tris toto naštvalo.

,,Potreboval by som sa s Kyarou porozpravať osamote. Mohla by si...?" ukázal na dvere.

,,Mám vypadnúť? Okej veď to povedz normalne."

Vyzula si korčule a hodila ich na zem. Bosá utekala preč.

,,Tris! Tvoje tenisky!" kričala som.

Chcela som utekať za ňou. Ale zabudla som na to, že mám obuté korčule. Cítila som svoj ďalší pád. Ale našťastie ma chytili Darekove ruky. Postavil ma a objal. Vdychovala som jeho vôňu. Spomenula som si na všetky bozky ktoré mi dal. Tie jemnejšie ale aj tie vášnivejšie. Túžila som po jeho perách. Pozrela som sa mu do tváre. Hneď pochopil čo od neho chcem. Naklonil sa a dal mi pusu. Všimla som si Marcela a Sebastiána. Usmievali sa ako slniečka. Darek si ich všimol tiež.

,,Odchod!" zahučal na nich so smiechom.

Pobrali sa teda preč. Darek sa vrátil k našej činnosti. Postupne prešiel na krk. Prisal sa mi na neho a urobil mi cucflek.

,,Si hrozný," povedala som mu.

Iba sa zamial a ďalej ma bozkával. Zdvyhla som mu hlavu a spojila naše pery. Začal ma vášnivejšie bozkávať. Rukou som mu zahrabla do vlasov. Zrazu niekto z chodby zakričal aby sme prišli na terasu. Pobrali sme sa teda za hlasom.

,,Poďte sem," počula som Marcelov hlas.

Vychádzal z plavárne. Bola tam tma. Keď sa rozsvietilo, skoro som odpadla.

,,Všetko najlepšie!" vykríkli všetci.

Všimla som si obrovskú tortu. Bože už mám 19! Začali mi gratulovať. Darek mi poslúžil ako držiak na darčeky. Od Sebastiána som dostala košík so sladkosťami. Marcel ma prekvapil asi najviac. Kúpil mi šteniatko! Bolo také zlaté. Tris mi darovala hromadu oblečenia. Veď ako inak. Ochrancovia mali všetko zabalené tak som nevedela čo mi dali.

,,Nejdeme odniesť tie darčeky?" spýtal sa ma Darek.

,,Jasné."

Prišli sme do mojej izby. Položil ich na zem a podišiel ku mne. Podal mi krabičku. Keď som ju otvorila, sánka mi padla až niekde ku kolenám. Bol v nej zlatý náhrdelník s červeným rubínom.

,,Nehovor mi že toto je pre mňa," vyjachtala som.

,,Prepáč ale pre mňa asi ťažko."

Vzal ho z krabičky a dal mi ho na krk.

,,Je krásny," zašepkala som.

,,Áno pretože tróni na krku prekrásnej ženy."

Pobozkala som ho.

,,Mali by sme sa vrátiť," odtiahla som sa.

Keď sme prišli ochrancovia sedeli za stolom a rozprávali sa. Marcek so Sebastiánom sa kúpali v bazéne. Tris sedela na stoličke a znudene sa na nich pozerala. Ani som sa nenazdala a skončila som vo vode. Ja toho Dareka raz zabijem! Na to skočil do vody aj on. Smiali sme sa ako malé deti.

,,Tris poď k nám!" kričali sme na ňu.

Nedala sa dlho prehovárať. Rozbehla sa a skočila. Na to ju Darek s Marcelom ešte ponorili. Chudátko. Chcela som jej pomôcť ale skončila som rovnako. Keď sme sa trošku upokojili, začali sme sa rozprávať o našom živote. Premýšľali sme o tom akí sú asi naši rodičia. Kedy vypukne vojina a ako sa skončí. Bola to dosť depresívna téma. Prišli sme aj na tému Trisino "tetovanie". Zhodli sme sa na tom, že sa toho musí čím skôr zbaviť a my jej s tým pomôžeme. Radšej sme to už prestali riešiť. Dnešok si musíme užiť. :)