dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

16. Darek

Sedel som s Kyarou na posteli. Povedala mi že berie tabletky aby zabránila našej chybe. Nie že by som s ňou nechcel mať rodinu ale takto skoro a v tejto dobe? Nie je to zrovna najlepší nápad. Veď sa skrývame pred Alexom a dieťa by na nás iba upozorňovalo.

,,Kyara?" vytrhol som ju zo zamyslenia.

,,Áno?" pozrela sa na mňa.

,,Musím ti niečo povedať."

Vystrašene si sadla. Chytil som ju za ruku aby sa upokojila.

,,Ideme s ochrancami vybaviť nejaké veci, ohľadom nášho odchodu na ostrov."

,,A to pôjdeme všetci?"

,,Nie, iba ja s ochrancami. Ale neboj, majú sem prísť traja chlapi. Budú na vás dávať pozor."

,,A koľko tam budete?"

,,Asi mesiac."

Do očí sa jej nahrnuli slzy.

,,To si robíš srandu!" vykríkla a vstala z postele.

Prechádzala sa po izbe sem a tam. Uškrnul som sa. Jasné chýbal by som jej.

,,Kyara neboj," prišiel som k nej a objal ju, ,,máme ešte tri dni."

,,Tri dni?!" pozrela sa na mňa ako na blázna.

Nevedel som, čo na to povedať tak som ju len pobozkal. Viem že toto ju upokojí. Oprel som ju o stenu a ona si obmotala nohy okolo môjho pásu. Ďalej sme sa bozkávali. Presunul som nás na posteľ. Bože, ako ja zbožňujem keď sa mi chveje v náručí rozkošou. Vyzliekla mi tričko. Zhodil som z nej moje tričko a ona už útočila na rifle.

,,Kyara...nie," pošepkal som jej do ucha.

,,Je niečo zle?" spýtala sa.

,,To nie len... Nechcem aby náš vzťah bol len o tomto."

Usmiala sa a ja som si ľahol vedľa nej. Pritúlila sa. Bol som rád, že sa nehnevá. Ako ja len vydržím bez nej tak dlho? Neuvidím jej úsmev, pery, oči... Ach. Aj Trdlo mi bude chýbať. Môj retardík. Dúfam že to bezo mňa prežijú. Zaspal som.
Zobudil som sa približne o 4 ráno. Počul som buchot. Vstal som z postele tak, aby som nezobudil Kyaru. Šiel som sa pozrieť čo sa deje. V obývačke boli ochrancovia a nejaký chlapi. Boli približne v mojom veku. Asi sú to tí noví. Ale čo spôsoboval ten hluk? Priplachtil som sa do Trisinej izby. Svietilo sa v nej. Tris sedela na stoličke a lietala vo vzduchu.

,,Vážne nemáš čo robiť?"

Stratila koncentráciu a zrúbala sa na zem. Z úsť vypustila dosť nepekné slová.

,,Vypadni!" zvrieskla keď sa konečne pozbierala.

Zasmial som sa. Zobrala nohu stoličky a hodila ju po mne. Našťastie som stihol vykĺznuť von. Počul som iba náraz do dverí. Vrátil som sa za Kyarou a ľahol si k nej. Znova som zaspal.
Ráno som išiel na raňajky. Všetci boli vpohode až kým neprišli noví. Hádzali po sebe nechápavé pohľady. Slovo si zobral Filip a všetko im vysvetlil. Keďže som to už raz počul, nevenoval som tomu pozornosť.

,,Ja som Alan a toto sú Oskar a Timon," predstavil ich.

Všimol som si uprený pohľad Tris. Toho Alana doslova zvádzala. Keďže sedela vedľa mňa, mierne som ju kopol do nohy. Škaredo sa na mňa pozrela.

,,Nie že ho zješ," zasmial som sa.

Tentokrát ma kopla ona. Uškrnul som sa. Aj tak dúfam že sa nedajú dokopy. Ak áno, skúsi jej ublížiť. Zabudne že niekedy mal svojho malého kamaráta. Pustili sme sa do jedla. Nikto neprehovoril ani slovo. Kútikom oka som pozoroval Oskara. Myslím že si zobral na mušku Kyaru. Chlapče, to nech ti ani nenapadne. Je moja.

,,Kde je Marcel?" pošepky som sa spýtal Sebastiána.

Ušrknul sa. Kývol hlavou na obrus. Slabo ale čitateľne tam svietilo meno Lovelly. Kto to je? Niečo mi to meno hovorí... Ach naša spolužiačka! Naznačil som mu otázku či je ona tu. Prikývol. Tľapol som si po čele. Keď ju tu niekto nájde, nedopadne to dobre. Obrátil som sa ku Kyare.

,,Môžeš?" ukázal som na dvere.

Prikývla a vstala. Nasledoval som ju. Keď sme boli na chodbe začal som.

,,Daj pozor na Marcela. Nech neurobí ďalšiu fatálnu chybu."

,,Čo spravil?"

,,To nerieš. Aaa ešte niečo... Dozri aj na Tris. Mám pocit že s tým... Alanom.. No veď vieš."

Zasmiala sa.

,,Je to na nej. Toto jej zakázať nemôžem."

,,No taaaak..."

,,Prestaň Darek. Nie je malá. Keď to chce tak nech sa páči. Ani ona ti nezakazovala sa so mňou vyspať."

,,Ale veď ma pochop. Je ako moja mladšia sestrička.."

,,Hovorím to poslenýkrát. Daj. Jej. Pokoj."

,,Faaajn..." zakňučal som.

,,Ešte niečo?"

,,Áno. Nastala zmena plánu. Vyrážame už zajtra ráno."

Zbledla a do očí sa jej znova nahrnuli slzy. Objal som ju.

,,Ale ak všetko pôjde podľa plánu, za dva týždne som späť."

,,Darek ja to tu neprežijem."

,,To dáš. Ja ti verím."

,,Ehm..." začul som ten otravný hlas.

Otočil som sa k Tris.

,,Nejdeme si pozrieť film?" vycerila zuby do divného úsmevu.

,,Prečo nie.."

Tak sme sa vybrali do obývačky. Pustila Ghost rider2. Kyara si sadla na moje kolená a Tris vedľa mňa. Zaspával som. Nebavilo ma to. Zobudil som sa a Kyara spala na mojej hrudi. Boli sme zakrytí dekou. Tris sedela na konci gauča a rukou si podopierala hlavu. Potichu som ho nej hodil vankúš. Nechápavo sa na mňa pozrela.

,,Tris nechaj nás spať!" zašepkal som.

Prevrátila očami, vypla telku a s úsmevom odišla. Zavrel som oči.

,,Kyara, je nádherná."

Držal som na rukách malý botôštek. Bola to naša dcérka. Všetci hovorili že je celá pomne ale oči mala Kyarine. Zbadal som Alexa ako kráča k nám.

,,To dieťa patrí mne!" zahučal.

Kyara zobrala malú a utekala preč. Ja som sa postavil proti Alexovi. Ale on mal so sebou posilu. Obľúčili ma. Nemal som šancu. Počul som krik. Bola to Kyara. Chytil ju a dieťa jej zobral. Ten odporný hajzel. Kyara plakala na zemi. Nevládala sa pohnúť. Alex sa začal bláznivo smiať.

Strhol som sa. Fuj, bol to len zlý sen. Pritiahol som si Kyaru bližšie k sebe.