dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

35. Kyara

,,Kyara vstávaj," zobudil ma neznámy hlas.

Rozlepila som oči a uvidela mamu. Stála pri mojej skrini a vytiahla z nej šaty. Usmiala sa na mňa a položila ich na posteľ. Šaty mali krásnu červenú farbu. Na bežné nosenie sú príliž honosné tak som sa spýtavo pozrela na matku.

,,Dnes bude ples," oznámila mi.

,,Niečo oslavujeme?" nechápala som.

,,Samozrejme hlupáčik. Tvoje zásnuby s Oskarom."

Takže to nebol iba sen.. Musím niečo vymyslieť.

,,Môžem mať jedno želanie?" spýtala som sa s nádejou.

Založila si ruky v bok a kývla hlavou aby som pokračovala.

,,Chcem aby Dareka prepustili. Zaslúži si slobodu."

,,Uvidím či sa s tým dá niečo urobiť."

Usmiala sa na mňa a odišla z mojej izby.

Pohľad tretej osoby....

Kyarina matka prehovárala ostatných vládcov aby prepustili Dareka. Súhlasili ale poslali ho doživotne do vyhnanstva. Ak sa vráti, bude ubičovaný.
Dareka vo väzení navštívil Alex. Navrhol mu aby sa k nim pridal lebo sú silnejší a určite by prišiel o Kyaru. Môže sa pomstiť Oskarovi a aj všetkým urodzeným. Darek odmietol. Alex plný hnevu odišiel. Potom prišiel sluha a prikázal stráži aby Dareka prepustili. Dostal pokyn, že sa nesmie priblížiť k hradu za žiadnych okolností. Vyhodili ho z hradu ako prašivého psa.

,,Kyara ja si ťa nájdem," zašepkal a utiekol do lesa.

Znova pohľad Kyary

Je čas ísť dole na ples. Posledný-krát som sa skontrolovala v zrkadle. Šaty mi sedeli ako uliate. Bruško mi ešte nie je vidieť, veď je ešte skoro. Síce 2 mesiace to už sú ale hádam to tak rýchlo nezistia. Určite mi moje dieťa vezmú hneď pri narodení. Musím tomu zabrániť. Ale ako? Možno odídem za Roxy do lesa pre vyhnancov.
Vykročila som k dverám a otvorila ich. Cez dlhú chodbu som sa dostala až k hlavným schodom. Zišla som po nich dole. V hale bolo množstvo ľudí. Hneď ku mne prišiel Oskar a ponúkol mi rameno. Vďačne som ho prijala.

,,Dnes vyzeráš úžastne," zalichotil mi.

,,Ďakujem," povedala som neutrálne.

Nemám na neho náladu... Ale že vôbec. Potrebujem vidieť Dareka.

,,Zatancuješ si?" spýtal sa.

,,Ou no.." chcela som ho odmietnuť.

,,Kyara choď prosím ťa do záhrady k jazierku," ozval sa za mnou Marcelov hlas.

Vďačne som sa na neho usmiala. Ihneď som sa pobrala von. Začínalo mi byť trošku chladno keď...

,,Dúfam že si užívate ples veličenstvo."

Prudko som sa otočila.

,,Darek," uniklo mi zpomedzi pier.

Pristúpil ku mne bližšie ale ani raz sa na mňa nepozrel.

,,Deje sa niečo?"

,,Či sa niečo deje?" zrúkol.

,,Nekrič.." bolelo ma to.

,,Veď si máš brať nejakého kráľovského pajáca a pritom ja ťa milujem Kyara.."

Po lícach mi stekali slzy. Tento raz prišiel úplne ku mne a objal ma okolo bokov.

,,Uteč so mnou. Je mi jedno kam len prosím... Chcem byť navždy s tebou."

,,Darek ak by som s tebou šla, zabili by ťa. Zobrala by som si Oskara a..."