dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

37. Marcel

Dni sa vlečú... Všetci sme príliž vystresovaní pred blížiacou sa vojnou. Kyara bude čoskoro rodiť takže sa musíme poponáhľať so svadbou. Tris si to vzala na starosť. Kazila výzdobu pomocou svojich schopností. Zaumienila si, že Kyara sa nesmie vydať. Súhlasil som s ňou a navyše jej pomáhal.
Práve teraz sa chystá zhodiť ľadovú sochu. Obaja sedíme pod stolom na ktorom je položená. Kontrolujeme okolie.

,,Myslím si, že môžeš," zašepkal som.

Postavila sa na nohy a uprela pohľad na sochu. O chvíľu sa po miestnosti rozozvučal treskot ľadu. Schmatol som ju rýchlo za ruku a ukryl nás. Na to hneď prišli slúžky. Nadávali a my sme zadržiavali smiech. Rýchlo sme vyšli zadným vchodom na hlavnú chodbu. Tam sme to nevydržali a vybuchli hlasným smiechom. Tľapli sme si rukami na znak dobre odvedenej práce.

,,Zajtra idú vyzdobiť altánok," vyšlo z nej keď sa trošku upokojila.

,,Ďalšia akcia?" spýtal som sa s úškrnom.

Prikývla a diabolsky sa zasmiala.

,,Už budem musieť ísť," povedal som.

,,Hej to aj ja. Alan ma už čaká v záhrade."

,,Potrebujete zmenu prostredia na radovánky?"

Udrela ma do ramena ale tiež sa usmievala.

,,Závidíš?"

,,Komu? Tebe vôbec a Alanovi... Toho ľutujem. Sex s tebou musí byť krutý."

Znova ma udrela.

,,Apoň nejaký sex má a nie je na tom ako ty," vrátila mi to.

,,Keď som mal Lovelly, aj sex bol v pohode."

,,Škoda že len v pohode...."

Znova sme sa rozrehotali. Aaaach.... Tak moc mi chýbali tieto chvíľky plné smiechu. Aj keď je Tris mrcha, je s ňou zábava.
Rozlúčili sme sa a každý sa pobral svojou cestou.

Tris

Dnes mi to perfektne vyšlo. Na tej soche všetkým veľmi záležalo. Cestou do záhrady som si premietala celú túto situáciu. Potichu som sa chechtala na čo pár ľudí prekvapene reagovalo. Musia si ale myslieť o mne veci... 
Keď som zbadala Alana, vrhla som sa mu do objatia. Vždy ma vie tak dokonale upokojiť. Alebo vzrušiť...
Teraz to bola skôr tá druhá možnosť. Zodvihla som hlavu a prisala sa mu pery. Rukami som si jeho hlavu pritláčala k sebe čo najbližšie. Vyšvyhla som sa na jeho boky a obtočila si okolo neho nohy. Hneď ma chytil za zadok a poriadne ho stlačil. Zavdychala som mu do pier. Vie ako ma má vyrajcovať. Vedela som , že sa uškrnul, tak som si prsty zaborila do jeho vlasov a trošku popotiahla. Zhodil nás na deku ale neprestával ma bozkávať. Rukou mi vyhŕňal tričko a pátral po mojom tele akoby ho už aj tak dostatočne nepoznal. Nakoniec mi ho vyzliekol a odhodil. Potom nasledovali nohavice. Keď som bola len v spodnom prádle, otočil nás a založil si ruky za hlavu. Prekvapene a zároveň nechápavo som sa na neho pozrela.

,,Dnes si to odpracuj," vysvetlil a zavrel oči.

Takže chrustíkovi sa dnes nechne... Pohladila som ho po hrudi a pomrvila panvou na jeho rozkroku. Napol čelusť ale nevydal ani hlásku. S jeho pomocou som ho vyzliekla. Nástroj mu stál pekne v pozore. Pobozkala som ho do kútiku úst a putovala nižšie až som sa dopracovala k jeho "tyčke". Pobozkala som žaluď a zapojila ruku. Prechádzala som po ňom hore a dolu. Keď ma ruka začala trochu bolieť, zapojila som ústa. Už som si zvykla na jeho dĺžku čiže žiadny dáviaci reflex sa neozýval. Keď som cítila, že už bude, prestala som. Rozlepil oči a prebodol ma nimi. Chcel ma dostať pod seba ale ja som ho priklincovala späť so svojou schopnosťou.

,,Dnes to pôjde podľa mňa."

Sadla som si na neho a on do mňa pomaly vnikol. Neubránila som sa vzdychu. Začala som sa pohybovať v rytme. Našli sme si svoje tempo. Keď sme sa blížili k vyvrcholeniu začal mi neuskutočne drtiť boky. Ledva som dýchala.

,,........A....Alan..... Urob.... M.... Ma," vyjachtala som.

Viac mu netrebalo. Pretočil nás a nekompromisne prirážal. Vzdychali sme ako také dva kone.

,,Alan!" vykríkla som a urobila sa.

On ešte chvíľku prirážal na čo sa urobil aj on. Vyčerpane si vedľa mňa ľahol.

,,Nikdy nedokončíš svoju robotu," vyšlo z neho.

,,Do teba nikto nič nestrká tak tichúčko," odpálkovala som ho.

Zasmial sa a pritúlil si ma k sebe.

,,Milujem ťa," zašepkal.

,,Aj ja te..." nestihla som dopovedať pretože som začula svoje meno.

Posadila som sa a čakala kto sem príde. Alan ma rýchlo zabalil do deky a všetkých pri tom preklínal.

,,Tris!"

,,Tu som!" zakričala som na neznámeho.

Keď som zbadala ufučaného Sebastiána, červeň mi stúpla do líc.

,,Kyara dnes bude rodiť," vyletelo z neho hneď.

No keď videl v akom som momentálne stave, rýchlo sa otočil.

,,Nechcel som vyrušovať," precedil pomedzi zuby.

Rýchlo som na seba natiahla nohavičky a Alanove tričko. Vyletela som smerom k hradu a nechala ich tam. Utekala som ako ešte nikdy. Na nádvorí sa na mňa ľudia pohoršene pozerali. Nemala som to teraz kedy riešiť. Vbehla som dnu a hľadala najbližšie schodisko. Po schodoch som prebehla až sa za mňou prášilo. Pred dverami stáli naši rodičia. Až keď sa na mňa pozrel otec som si uvedomila, že som viac odhalená ako by som mala.

Kyara

Už od rána mám bolesti. Pôrodná sestra mi oznámila, že dnes bude ten deň. Začala som neskutočne panikáriť. Veď nemám vyriešeného ešte ochrancu!

,,Prosím vás, povedzte Charlosovi aby sa postaral o vyhodnotenie ochrancu."

Slúžka iba prikývla a ďalej sa venovala príprave na pôrod.

,,Ale teraz!" skríkla som, až podskočila.

S vystrašeným pohľadom odišla. Radili mi zhlboka dýchať. Snažila som sa ako som len vládala. Po pol hodine vstúpil dnu Charlos spolu s nejakým mužom. Bol vysoký a svalnatý. Hnedá pokožka bola zahalená pod čiernymi nohavicami, čiernym tričkom a nejakou dlhou koženou vestou. Kapucňa mu zakrývala celú tvár až na pery a bradu.

,,Toto je princeznin ochranca," vyhlásil Charlos.

,,Ďakujem ti," zašepkala som.

Hneď na to som vykríkla od bolesti.

,,Budeme rodiť," oznámil nám doktor ktorý sa tu zrazu objavil.

Všetko sa zbehlo tak rýchlo. Tlačiť, oddychovať, tlačiť.... Všetci okolo mňa pobehovali a rozprávali jeden cez druhého. Až keď som začula ten krásny plač, som sa konečne upokojila. Vyčerpane som sa zvalila na posteľ. Nevládala som si utrieť ani pot z čela. Slúžka mi pomohla si sadnúť. A potom mi ju priniesli. Bože! Je tak maličká! Opatrne mi ju vložili do náručia. Slzy mi tiekli prúdom. Neskutočne sa podobá na Dareka. Ach.... Keby ju mohol videť a podržať si ju.
Z rozmýšlania ma vytrhol doktor.

,,Mali by ste si oddýchnuť. Princeznú dáme doporiadku a prenecháme ju princeznej Tris a vášmu ochrancovi."

Ani som ho moc nepočúvala. Iba som zachytila Tris a chranca. Vedala som že bude o ňu postarané.

,,Otecko by mal z teba náramnú radosť Corre...." zašepkala som jej a jemne ju pobozkala na líce.