dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

4. Darek

Mal som nahlas pustenú hudbu. Snažil som sa dovolať Tris, aby mi dala Kyarine číslo. Mobil mala vypnutý. Keď ju človek potrebuje, nikdy ju nevie zohnať. Štve ma. Ale tak prežijem. Mám v pláne ísť dnes k nej a možno tam aj prespím. Aspoň vypadnem z tohto domu. Sestra si tu vyspevuje, brat na ňu kričí a otec... slope zas to svoje pivo. Ten istý kolobeh od kedy zomrela mama. Už je to 6 rokov čo nie je s nami.
Zrazu mi zavibroval mobil. Sms od Tris.

-Okamžite sem naklusaj. Potrebujem ti niečo povedať. A zober si kefku na zuby. Prespíš tu.-

Zlatá Tris... vždy sa dá na ňu spolahnúť keď nemáte kam vypadnúť. Číta mi myšlienky. Zbalil som si knihy na zajtra do školy, spomínanú kefku a vyrazil som.
Prišiel som to oznámiť fotrovi.

,,Idem k Tris."

Otec sa na mňa pripito usmial.

,,Pozdravuj ju."

,,To určite..."

Vyšiel som von. Ovanul ma príjemný srudený vánok. Ulica bola prazdna. Neznesiteľne tichá až priam strašidelná.
Keď som konečne dorazil k jej domu zazvonil som. Otvorila mi jej mama.

,,O ahoj Darek.. nečakala som ťa. Tris je hore."

,,Dobrý deň... ďakujem."

Vybehol som hore. Ani som jej nemusel klopať na dvere. Otvorila a vrhla sa mi okolo krku. Neudržal som rovnováhu, tak sme skončili na zemi. Vybuchla do smiechu. Takto ju milujem. Jej smiech je strašne nákazlivý.

,,Ty si ale slaboch," uťahovala si zo mňa.

,,Ty si ale ťažká," vratil som jej s úškrnom.

Za to som si zaslúžil úder do ramena. Na to vstala a ťahala ma ho izby. Zamkla. Sadla si na posteľ a naznačila aby som urobil to isté. Poslúchol som. Úsmev sa jej rýchlo vytratil.

,,Tak to vyklop," posúril som ju.

Bola ticho. Iba mi ukázala predlaktie kde mala vytetovaný polmesiac.

,,Ty stresuješ pre toto? Pre boha Tris! A prečo si si to vôbec dávala?"

Chytila sa za hlavu.

,,Nie. Toto mi urobil Alex. Poviem ti to od začiatku. Vieš čo sa stalo vtedy na zástavke..."

Prikývol som. Začala mi rozpravať čo sa všetko stalo potom. Hovorila veľmi rýchlo a bol som z toho zmätený. Pozerala sa na svoje tetovanie.

,,A teraz je Alex niekde v riti a ja neviem čo mám robiť."

Ztíchli sme. Tris po lícach stekali slzy. Nedokázal som zo seba vydať ani hlásku, tak som ju len objal.

,,Ničomu nechapem."

Zavzlikala.

,,Ani ja ale neplač. Všetko sa vysvetlí."

Odtiahla sa.

,,Tebe sa to nezdá neuveritelné? Čakala som že sa začneš smiať a hovoriť že som šialená."

,,Veď si," znažil som sa o vtip.

Znova ma udrela. Ale už sa usmiala.

,,Vieš Darek, ty si jediný komu naozaj dôverujem."

Už dávno mi to nepovedala. Ani som to nepotreboval počuť. Je mi ako sestra.

,,Aj ja ťa mám moc rád. Ale uznaj, je to divné."

,,To je ale potrebujem aby si mi veril. Alex mi povedal iba toľko že sa to dozviem v pravú chvíľu. Ale ja to chcem vedieť teraz."

Bola odhodlaná to zistiť.

,,Dobre nechajme to teraz tak. Už si jedol?"

,,Áno jedol."

,,Fajn ak už nie si hladný, mohli by sme si pozrieť nejaký film."

,,Súhlasím."

Z ničoho nič sa začala smiať. Už jej tiekli aj slzy. Nedokázal som sa ovladnuť a rozrehotal som sa tiež. Na dvere nám zaklopala Trisina mama aby sa ujistila že sme sa nezadusili smiechom. S úsmevom na tváry odišla.

,,Inak vždy som si myslela že si na blondíny," ozvala sa po chvíli.

,,Ako si na to prišla?"

,,Tvoje frajerky boli vždy blonďavé."

,,Je čas na zmenu."

Uškrnula sa.

,,Ako dlho sa už vlastne poznáme?"

,,Naši rodičia sa poznajú už od základky. Ale mne si vždy liezla na nervy. Urazila si sa za každú blbosť."

,,Noo a ty si sa stále vychvaloval."

,,Kto by povedal že sa z nás stanú najlepší kamaráti?"

,,Asi nikto. Ani neviem kedy som si ťa stihla obľúbiť."

Zasmiali sme sa.

,,Už som aj unavená. Nejdeme si ľahnúť?"

,,Jasné poďme."

Ľahli sme si obaja do jej obrovskej postele.

,,Dobrú."

,,Dobrú noc Darek."

Hneď ako som zavrel oči, som zaspal.
Keď som sa zobudil, Tris už bola oblečená. Čierne kraťase a tričko čo sme si kúpili v Thajsku keď sme boli na dovolenke.

,,Prečo si ma nezobudila?"

,,Nemohla som. Si tak sexy keď chrápeš."

Vyskočil som z postele a začal ju štekliť. Smiala sa ako retardovaná. Prosila o zľutovanie. Nechal som ju a začal sa obliekať. Keď som bol hotový, objal som ju okolo pliec a zišli sme dole.

,,Dobré ránko. Dúfam že sme nenocovali," ozvala sa Trisina mama.

S Tris sme sa na seba šibalsky pozreli. Zobral som si jeden chlebíček.

,,Dáš si kakao?" spýtala sa ma Tris.

Prikývol som na znak že ju prosím aby by ho spravila. Keď bolo hotové, podala mi ho a sadla si vedľa mňa. Nikdy na raňajky veľa nejedla. Pila studené kakao a z chlebíčka ukradla iba šunku. Dojedol som sa vybral sa na chodbu. Tris doklusala za mnou a obula si sandále.

,,Dovidenia," zakričal som.

,,Ahoj Darek a príď k nám aj nabudúce."

Tris prevrátila očami. Nechapem aký má problém. Cestou sme sa nerozprávali. Pred školou nás čakali Sebastián s Marcelom. Ani ich nepozdravila.

,,Je ti niečo?"

,,Nie..."

,,Vážne?"

,,Bože Darek nestaraj sa!" vybuchla a odpochodovala do školy.

Nesledovali sme ju. Našiel som ju pri skrinkách. Oni dvaja išli k automatu tak som sa vybraj k nej. Zabuchla skrinku a chcela ísť preč, ale ja som ju chytil na ruku. Skríkla a do očí sa jej nahrnuli slzy.

,,Ty si mi.... zlomil ruku!" zvierala si ju.

,,Ja....," nevedel som čo mám na to povedať.

,,Zavez ma do nemocnice."

Nemotorne som vytiahol mobil a vytočil bratovo číslo. O chvíľu je tu. Chcel som jej pomôcť ale hodila na mňa vražedný pohľad. Hneď som pochopil. Pomaly sme kráčali k školskej bráne. Brat na nás už čakal. Nastúpili sme a uháňali do nemocnice. Tris odviedli doktori a ja som zostal na chodbe sám. Po asi hodine som ju zbadal. Ruku mala v sádre. Ospravedlňujúco som sa na ňu pozrel. Doktor mi povedal že má prísť ešte na kontrolu a hneď na to odišiel.

,,Tak... práve sme zistili tvoju schopnosť. Sila," zamumlala.