dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

36. Sebastián

Kyara je konečne späť. Kým bola preč, pochovali sme Lovelly aj Dareka. Všetci sme veľmi trpeli ale Marcel si to odskákal najviac kvôli svojej schopnosti. Dlho sa z toho spamätával. No o pár mesiacov sa zoznámil s nejakou babou. Je to princezná. Zvláštne sú jej vlasy. Sú modré. Vyzvedal som prečo je to tak a aj som to zistil. Jej matka je pôvodca čarodejníkov so schopnosťou vody. Nechcem si ani predstaviť koľko musí mať rokov. Je veľmi pekná a milá.
Čo sa týka mojej lásky k Tris... Stále k nej niečo cítim ale zmieril som sa s tým že ona ľúbi Alana. Celé dni trénujem skoro bez prestávky. Nechcem na nič iné myslieť. Boj je môj hlavný ciel. Učím sa narábať so zbraňami ale aj zdokonalovať svoju schopnosť.
Práve som dobojoval so svojim učiteľom.

,,Sebastián, ide ti to náramne dobre. Zlepšuješ sa," pochválil ma keď som ho zložil na zem. Znova.

Je o niečo starší odo mňa ale rozumieme si. Pomohol som mu vstať a šiel som sa prezliecť. Po tréningu mám vo zvyku ísť na hrobovisko. Zapáliť Darekovi a Lovelly sviečku. Aspoň nejako si ich uctiť.
Otvoril som malú bránku a vykročil som po úzkom chodníku. Po oboch jeho stranách sa týčili náhrobné kamene. Lovellin hrob bol vpredu.
Na mramorovej doske bolo napísané Lovelly- človek, dátum narodenia a smrti. Zapálil som sviečku a chvíľu na ňu hľadel. Spomínal som na časy, keď žila a zabávala sa s nami.
Potom som prešiel o kus ďalej k Darekovmu hrobu. Na hrobe boli položené čierne ruže. Určite tu bola Tris. Na jeho náhrobnom kameni stálo: Darek- princ- zradca, upálený. Dátum narodenia a smrti.

,,Nezaslúžil si si takúto smrť. Kyara je tehotná a to dieťa je tvoje. Ale musí si vziať Oskara aby to bolo v súlade so zákonom. Sprosté pravidlá. Pripravili ťa o život. Darek, sľubujem že sa pokúsim zabraniť svadbe. Aj keď viem, že nezmôžem proti tomu nič."

Chvíľku som sa takto s ním rozprával. Bolo úzastné sa niekomu znova zdôveriť. Verím, že ma počul.
Odišiel som späť do hradu. Práve sa podávala večera.

,,Kde si bol?" spýtala sa ma mama hneď, ako som vkročil do jedálne.

,,Tréning a potom menšia prechádzka," odvetil som a sadol si vedľa Marcela.

,,Vporiadku ale nabudúce sa snaž prísť o niečo skôr."

Prikývol som a pustil sa do jedla. Bol som poriadne hladný. Nikto neprehovoril ani slovo. Tris nesršala zo seba žiadne nevhodné poznámky. Len tam tak sedela a prehrabávala sa v jedle. Alan ju znepokojene očkom sledoval. Až teraz som si všimol jeho zranenie pri oku. Monokel ako po poriadnej bitke. S kým sa bil? Strčil som do Marcela. Kývol som hlavou smerom k Alanovi.

'Menšia nehoda,' ozvalo sa v mojej hlave.

'Čo sa stalo?'

'Včera sa boli s Tris prejsť. Zastavil ich nejaký cudzí muž a pýtal sa na cestu. Tris ako správna GPS-ka, sa mu horlivo snažila pomôcť. Pri vysvetľovaní si ju mladík pritisol k sebe. Že vraj z vďaky jej dal pusu na líce. Ale Alan, veľký žiarlivec, to pochopil ako konkurenciu a jednu mu uvalil. Chudák chlapec radšej zdrhol.'

'A od koho má potom tú modrinu?'

'Od Tris...'

Obaja sme sa snažili kontrolovať svoj smiech. Ale Tris si nás všimla. Asi pochopila o čom je reč. Uprela pohľad na čaše s pomarančovou šťavou. Tie sa vzniesli a pristáli na nás. Prudko sme obaja vstali.

,,Čo to má znamenať?!" zrúkol po nás jej foter.

,,Chlapci nevedia čo je to slušnosť," odvetila spokojne Tris.

Vražedne som sa na ňu pozrel.

,,Idem sa prezliecť," precedil som pomedzi zuby.

Marcel ma nasledoval.