dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

26.Tris

Som rada že som vytiahla Kyaru von. Aspoň mi pomôže.

Raz ráno som sa zobudila v dobrej nálade. Tak som sa rozhodla že si oblečiem sukňu. Šla som sa skontrolovať do zrkadla a všimla si moje nohy. Mala som na nich vytetované stromi. Dostala som strach. Strach z toho, že by som niekomu ublížila. Vbehla som do kúpelne a horúcou vodou som sa snažila si to dať dole. Samozrejme to nešlo ale ja som sa s tým nedokázala zmieriť. Tiekli mi slzy z tej bolesti. Počula som niekoho vojsť do izby ale aj tak som neprestávala. Do kúpene vošiel Alan. Keď zbadal čo robím, pristúpil ku mne a objal ma. Skĺzla som na zem. Sadol si vedľa mňa a zvieral ma v náručí. Po chvíli som sa upokojila. Pozrela som sa mu do očí. Nedokázala som odolať a pobozkala ho. Bozky mi začal oplácať. Bolo to vášnivé ale pritom tak jemné. Sadla som si na neho obkročmo a šmátrala pod jeho tričkom. On mi zatial zvieral boky. Pocítila som zrazu chlad. Vlasy mi lietali na všetky strany. Odtiahla som sa aby som zistila čo sa deje.

,,Neboj sa," zašepkal, ,,to len nedokážem pri tebe ovládať svoju schopnosť."

,,Takže ty máš vietor?"

,,Presne tak," povedal sladko a znova spojil naše pery.

,,Tris vnímaš ma?"

Uvedomila som si že som sa zamyslela.

,,Ou jasné.."

,,Ako to bude prebiehať?"

,,Čo?" nechápala som.

,,No to s tou vodou z jazierka. Budeš to piť?"

,,Myslím že sa v tom budem musieť okúpať."

,,Fúha. Nebojíš sa?"

Odmlčala som sa. Mám povedať pravdu alebo klamať? Rozhodla som sa pre klamstvo.

,,Nie vôbec. Čo by sa mi také mohlo stať?"

,,Ja neviem.. Obdivujem ťa za tvoju odvahu."

Keby si len vedela ako je môj strach veľký..

,,Uhm... To nestojí zareč."

,,A ako sú na tom ostatní?" spýtala sa po chvíli.

,,Zaskočení ale inak to zvládajú hrdinsky."

Zrazu mi zavybroval zadok. Vytiahla som si mobil.

,,Áno Marcel?"

,,Našli sme ho. Choďte k vile, príde tam po vás Alan," povedal a zložil.

,,Tak čo?" vyzvedala Kyara.

,,Našli ho," oznámila som.

Usmiala sa. Chytila som ju za ruku a spolu sme bežali k vile. Tam sa na nás vyškieral už Alan.

,,Ako si tu mohol byť skvôr ako my?" čudovala som sa.

,,Tajomstvo," zasmial sa.

Zagánila som na neho.

,,Poďte," povedal a ukázal na cestičku.

Kyara šla prvá a ja za ňou. Alan si ma pritiahol k sebe a naznačil mi aby som bola ticho. Poslúchla som ho. Zdvyhol ma a ja som si obmotala nohy okolo jeho trupu. Spojil naše pery. Kráčal pomaly aby nám to nebolo nepohodlné. Milujem jeho pery. Sú tak mäkké a sladké. O chvíľu ma už musel pustiť pretože sme sa blížili k cielu. Nezabudol ma samozrejme tľapnúť po zadku za čo som ho udrela do hrude. Smiali sme sa ako malé deti. Kyara nás počkala pri jednom strome a potom sme už išli spolu. Keď sme konečne dorazili na miesto, všetci na mňa upreli pohľad. Cítila som sa nepríjemne. Pristúpil ku mne Filip.

,,Tak. Vyzleč sa alebo choď aj oblečená. Je to na tebe."

Dobre som uhádla že sa tam budem musieť namočiť. Vyzliekla som sa do spodného prádla.

,,Čo môžem očakávať?" spýtala som sa.

,,Nebudem ti klamať. Bude to strašne bolieť."

,,Ďakujem za upokojenie," zašomrala som.

Uchechtol sa. Priplachtila som sa na breh jazierka. Voda je tu tak krásne čistá.

,,Fajn," povedala som si pre seba a ponorila doň nohu.

Neviem opísať aké to bolo. Niečo medzi prebodnutím nožom a postrelením. Noha mi doslova horela. Chcela som ju vytiahnuť ale Filip ma zastavil.

,,Musíš to urobiť."

Iba som prikývla a hodila sa tam celá. Zvýjala som sa v kŕčoch. Moje jediné šťastie je, že viem dlho udržať dych pod vodou inak by som sa asi utopila. Vynorila som sa a lapala po povzduchu. Telo ma stále pálilo ale dalo sa na to zvyknúť.

,,Koľko tam musí byť?" počula som Alanov hlas.

,,Kým to nezmizne."

Pozrela som sa na svoje nohy. Tetovanie začalo blednúť. Strácala som ale koncentráciu a točila sa mi hlava.

,,Na dnes stačilo, vytiahnite ju," zavelil Filip.

Niekto skočil do vody a zobral ma. Položil ma na breh a mne sa znova začal vracať zrak.

,,Nič tak neuveritelné som ešte nevidel," vzdychol Oskar.

Spýtavo som sa na neho pozrela.

,,Všetci už umierajú pri prvom dotyku s touto vodou a ty si tam vydržala hodinu."

,,Je už vyčerpaná," ozvala sa Lovelly.

,,Nie nie som. Chcem tam ísť znova."

,,Tris to nemyslíš vážne," zhrozil sa Alan.

,,Už sa cítim fajn tak načo to odkladať?"

Vstala som. Vážne som sa cítila úžastne. Znova som tam skočila. Telom mi prešiel elektrický prúd. Z úst mi unikol výkrik. Metalo to so mnou a ja som to nedokázala ovládať. Postupne to znova ubúdalo. Vynorila som sa. Tetovanie už skoro vôbec nebolo vidieť. Usmiala som sa. Mala som chuť si ľahnúť a zaspať. Ale nemôžem. Musím to vydržať.

,,Tris už vážne stačilo!" počula som Kyarin krik.

,,Ešte chvíľu."

Sledovala som svoje nohy. Keď tetovanie úplne vybledlo, vrátila som sa späť k brehu. Pomohli mi.

,,Si blázon," usmial sa Alan a objal ma.

Všetci sme sa zadívali na moje nohy. Boli bez stopy. Pozrela som sa na ruku. Pol mesiac tam stále žiarivo svietil. Chcela som sa vrátiť do vody ale Alan ma zadržal.

,,Tak to nie," povedal.

Zdvyhol ma a prehodil si ma cez rameno ako vrece zemiakov. Búchala som ho do chrbta na znak protestu.

,,Alan potrebujem sa toho zbaviť!" vrieskala som.

,,Na to bude čas aj zajtra," povedal a starostlivo ma potľapkal po zadku. Odfrkla som si a nechala sa niesť až k vile.