dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

24. Sebastián

Vila bola úchvatná. Všetci sme vzdychali nad tým luxusom. Rozutekali sa do všetkých strán. Tris šla na poschodie, tak som ju nasledoval. Vbehla do jedných dverí. Prišiel som k nej. Stála uprostred krásnej izby. Chvela sa od toľkej radosti.

,,Táto bude moja," počul som ju.

,,Ehm," snažil som sa jej preukázať svoju prítomnosť.

Prudko sa otočila.

,,Bože Sebi. Strašne som sa zľakla."

,,Prepáč. Chcel som si len vybrať izbu."

,,Táto je už obsadená," zaškerila sa.

,,No veď vidím," usmial som sa.

Ľahla si na postel. Vyzerala ako bohyňa. Musel som sa ovládať aby som na ňu neskočil. Potom sa posadila.

,,Ak by ti nevadilo, chcela by som sa prezliecť.."

,,Ou jasné..."

Otočil som sa a pri odchode zavrel dvere. Fajn teraz si nájdem tú svoju. Otvoril som dvere hneď vedľa. Očarila ma piestrannosť izby.

,,Tu sa mi bude žiť ako kráľovi," zachechtal som sa.

Počul som ostatných ako idú tiež hore. Začali otvárať dvere. Aj tie moje sa o chvíľu otvorili a znavila sa tam Marcelova hlava.

,,Sorry brácho," povedal a hneď odišiel.

Pobral som sa teda na chodbu. Darek mal izbu spolu s Kyarou. Nezdá sa mi to zvláštne, veď napokon spolu chodia. Marcel si vybral izbu na konci chodby. Hneď sa k nemu pridala aj Lovelly. A potom som si všimol, že sa sem nasáčkoval aj Alan. O čo mu kurva ide? Vybral si tiež izbu vedľa Tris. Mal som sto chutí naklusať k nemu a jednu mu vraziť. Čo sa jej stále vnucuje?

,,Sebi?" počul som za sebou.

Otočil som sa a pozrel sa do tých krásnych modrých očí.

,,Áno Tris?"

,,Mohol by si prosím zavolať Marcela? Vieš že ja Lovelly nemusím a bola by som radšej keby som ju ani nevidela."

,,Jasné, vpohode."

Vybral som sa teda k ich izbe a zaklopal. Otvoril mi naštvaný Marcel.

,,Čo chceš?" vypľul na mňa.

Bol len v boxerkách a kára mal nažhaveného.

,,Sorry brácho. Tris ťa volá."

Dusil som v sebe smiech. Vystrčil hlavu z dverí a pozrel sa na ňu.

,,Čo chceš ty socka?" zreval.

,,Marcelko potrebujem ťa," zakričala naspäť.

,,Kurva, to nemyslíte vážne," zahromžil.

Vkĺzol dnu a obliekol sa. Nahnevane sa pobral k Tris. O niečom horlivo diskutovali keď zrazu Marcel vybuchol do smiechu. Tris sa len spokojne usmievala. Spolu sa vybrali k nej do izby a zavreli dvere. Teraz by som chcel mať Marcelovu schopnosť a prečítať si ich myšlienky. Začal som sa trochu nudiť. Šiel som teda obzrieť vilu. Odpochodoval som dole po schodoch do haly. Odbočil som doľava a dostal sa do naozaj krásnej obývačky.

Docela sa teším na tie večeri pri telke. Nasledovala obrovská kuchyňa.

,Na tejto linke by sa dobre jebalo' pomyslel som si. Nad tou myšlienkou som sa iba pousmial. Rozhodol som sa ísť von. Sánka mi padla až niekde ku kolenám.

Je to tu dokonalé. Počul som smiech. Najviac sa ozývala Tris ale zrazu všetci stíchli. Prečo? Vybral som sa teda dovnútra. Všetci stáli na schodoch a čumeli na osobu pod nimi. Najskvôr som nevedel kto to je ale keď som ju spoznal, telom mi prešli zimomriavky.

,,Čo tu chceš?" vyštekla na ňu Tris.

,,Potrebujem pomoc," povedala Roxy takmer nepočuteľne.

Otočila sa mojím smerom. Pre boha, ona je tehotná?

,,Sama to nezvládnem."

,,Čo presne nezvládneš?"

Tris sa asi rozhodla z nej vymlátiť dušu.

,,Potrebujem sa ukry..."

,,Musíme sa o to dieťa postarať," ozval sa zrazu Darek.

Docela ma to prekvapilo pretože doteraz tam len nemo stál.

,,A prečo by sme sa mali starať o jej decko?" nechápala Tris.

Darek zišiel po schodoch a postavil sa za ňou. Objal ju okolo pliec a povedal tu najhoršiu vetu v živote:

,,Pretože to dieťa je moje."