dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

18. Sebastián

Čítal som legendu o našej Zemi. Azzuro- Človek ktorý mal krídla anjela sa dostal na neznámi ostrov. Netvalo dlho až narazil na jednu jaskyňu. Na jednej strane bola okrúhla trhlina. Uvedomil si, že tam musí vložiť nejaký kameň. Obzeral sa okolo seba ale nič nenašiel.
Raz bol v lese kde zbadal na čistinke jazierko. Pristúpil k nemu. Voda bola krásne priezračná. Na dne sa niečo lesklo. Rozhodol sa to vytiahnúť. Skočil do jazierka. Voda mu siahala po pás. Načiahol sa po prvý kamienok. Vzal ho a na brehu ho začal čistiť od blata. Keď bol kameň čistý, žiarivo sa leskol. Bol to nádherný modrý diamant. Mal presne tvar aký potreboval. Ponáhľal sa naspäť do jaskyne. Vložil diamant do štrbiny a otočil ním. Stena jaskyne sa strácala a pred ním sa rozprestieral čarovný svet. Rozhodol sa, že si ho obzrie. Vošiel cez portál dnu. Boli tu zaujímavé rastliny a živočíchy. Ale nikde žiadny ľudia. Začal si tu budovať dom a skrotil si pár zvierat. Bolo mu tu samému smutno, tak znova otvoril portál. Vyšiel z jaskyne. Preľakol sa keď zbadal skupinku ľudí. Ukryl sa v kríkoch a pozoroval ich. Medzi nimi bolo krásne dievča. Na prvý pohľad sa do nej zaľúbil. Keď sa na chvíľku vzdialila od skupinky, rozhodol sa ju osloviť. Prišiel k nej a chytil ju za rameno. Zľakla sa a chcela kričať. Umlčal ju a vysvetlil že jej nemá v pláne ublížiť. Dali sa do reči. Vždy sa potajomky stretávali. Povedal jej o svojom svete a opýtal sa jej, či by nechcela ísť s ním. Súhlasila. Volala sa Anima. Raz sa teda vybrali do iného sveta. Žili šťastne a mali spolu tri deti. Raz si všimol niečo zvláštne. Anima ovládala mágiu. Bol večer keď sa rozhodla upraviť záhradku. Pri nej svietila žiarivá guľa. Lietali okolo nej krhly ktoré polievali kvety. Naklonila sa k jednému uschnutému stromu a pohladila ho. Listy začali mať zdravú zelenú farbu. Azzuro tomu nerozumel. Spýtal sa jej na to ale nevedela mu odpovedať.
Síce mala schonosti ale jej život nebol večný ako ten Azzurov. Jedného dňa umrela. Nedokázal ju zachrániť. Nevedel dávať život, bol len obyčajný anjel. Pomenoval planétu Azzuro Anima. Hlavne na jej počesť.
Keď ich synovia vyrástli, boli z nich udatní a silní muži. Chceli mať vlastnú rodinu a preto sa vrátili na Zem. Spoznali tam krásne ženy ktoré si vzali. Vrátili sa späť. Azzuro nedokázal viesť takýto život. Teleportoval sa na ostrov a tam ukryl diamant. Šiel do sveta ľudí. Svoje krídla si musel odrezať a to znamenalo koniec nesmrteľnosti. Počas posledných chvíľ napísal denník. Zomrel.

,,Wow," povedal som si sám pre seba.

Milujem čítať tieto legendy. Sú vážne zaujímavé.
Išiel som do jedálne na obed. Všetci už sedeli na svojich miestach.

,,Kde si bol tak dlho?" vyzvedala Kyara keď som si k nej prisadol.

,,Čítal som."

Iba prikývla a jedla ďalej. Po obede som si šiel zabehať. Konečne niečo užitočné. Po hodine som odkvecol na zem. Rozhodol som sa si ísť zaplávať. V bazéne už bola Lovelly. Vzdychol som si a skočil do vody. Bola príjemne chladná.

,,Ahoj Sebi," pozdravila ma keď som sa vynoril.

,,Ahoj. Čo ty tu?" vyzvedal som.

,,Čo je Kyare?" odpovedala mi otázkou.

,,Čo by jej malo byť?"

,,Veľmi plakala a nikoho nechcela vidieť."

,,To bude tým že nie je pri nej Darek. Chýba jej."

,,Oni spolu chodia?"

,,Áno."

Ponoril som sa a urobil stojku. Nechcel som sa s ňou veľmi rozprávať. Počul som krik. Rýchlo som sa vynoril. Lovelly ukazovala na vodnú guľu nado mnou. Presne som vedel ktorý idiot to urobil. Tris. Počul som smiech a nato mi tá guľa padla na hlavu. Ešteže som už bol mokrý.

,,Ty nie si normálna! Marcel ťa zabije!" hučal som.

,,No a?" usmiala sa a skočila do vody.

Pozrel som sa na Lovelly. Bola poriadne mimo.

,,Keď si taká múdra tak jej to teraz vysvetli."

Tris relaxovala na vode.

,,Veď sama vidí čo sa stalo."

,,Tris."

Vzdychla si a postavila sa. Prebodla ju pohľadom. O chvíľu sa Lovelly vznášala. Kričala.

,,Tris! Okamžite ju polož!"

Ona sa rehotala ako blázon. Musí byť pomiatnutá veď toto by nikdy neu... Vlastne urobila by to aj pri zmysloch. Tris sa na mňa pozrela a Lovelly padla do vody. Rýchlo som k nej doplával.

,,Čo ste zač?" vyštekla na mňa.

,,Sme niečo ako čarodejníci. Máme magické schopnosti."

,,Teba Marcel zabije," ozvalo sa za mnou.

,,Tris drž hubu," neovládol som sa.

Uškrnula sa ale bola ticho. Presunul som sa k okraju bazéna a sadol si naň. Lovelly sa ku mne pridala.

,,Nie je to až také zlé," upokojoval som ju.

Tris si odfrkla a vyšla z bazéna.

,,Nie vôbec len tak trošku nám ide o život. Ale to len tak, medzi rečou."

Škaredo som na ňu zagánil. Prečo je vždy taká protivná?

,,Tak prečo Marcel chcel aby som sem prišla?" nechápala.

,,Tam vonku by si už bola dávno mŕtva. Nie žeby s nami by si bola v bezpečí."

Ja tú osobu raz zabijem. Nie aby sa ju snažila upokojiť, ona proste musí jej nahánať strach.

,,Počúvaj, ešte raz sa mi do tohto rozhovoru pripletieš, neovládnem sa," pohrozil som jej.

Zdvyhla ruky na znak že sa vzdáva. Všetko som jej vysvetli. Vždy iba chápavo prikývla. Tris ležala na lehátku a zadržiavala smiech. Ako jej toto môže byť smiešne? Keď som jej hovoril o polmesiaci, Tris sklopila zraka ruku si schovala za seba.

,,Chcem ísť s vami," vyhlásila Lovelly, ,,chcem ísť s vami na ten ostrov."

,,Samozrejme že s nami pôjdeš," ubezpečil som ju.

,,A to len kvôli Tris?"

,,Áno aj. Má sa tam vyliečiť. Ale je tam aj portál do Azzuro Anima."

Takto sme sa rozprávali až do neskorého večera. Unavení sme sa vybrali do našich izieb. Osprchoval som sa a ľahol si do postele. Nedokázal som tam len tak ležať. Začal som sa teda precházať po izbe. Premýšľal som o našej Zemi. Veď ako inak. Veľmi sa teším. Vzal som si knihu o Azzuro Anima. Po asi troch hodinách čítania mi hlava padla únavou.