dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

34. Tris

Chytila som Alana za ruku a spolu sme vkročili do obrovskej jedálne. Stôl sa rozprestieral takmer po celej dĺžke miestnosti. Po stenách boli zavesené obrazi. Cez veľké okná sem svietilo zapadajúce slnko. Posadali sme si za stôl a čakali na rodičov. Nemám práve najlepší pocit. Bude to ešte zaujímavé.

,,Krpec?"

,,Povedala som ti aby si ma tak nevolal."

Alan sa iba zasmial a jednou rukou ma objal.

,,Chcel som ti iba pobedať že si nádherná."

,,Ooo ďakujem cukríček."

Zazubil sa a naklonil sa aby ma mohol pobozkať. Bez zábran som sa obtrela rukou o jeho rozkrok. Nahnevane sykol. Jeho kamarát začal rýchlo tvrdnúť.

,,Toto si s tebou ešte vybavím," zamrmlal mi do ucha.

,,Ale ale. Niekto sa nám tu vzrušil."

Ďalej sme sa potichu rozprávali. No vlastne... Hádzal po mne pomstichtivé pohľady a ja som sa na ňom iba zabávala.
Ale hneď sme prestali keď sa otvorili dvere a dnu vstúpili králi. Už na sebe nemali len tričko a rifle. Boli v róbach ako sa patrí. Ženy mali na sebe krásne červené šaty až po zem. Muži v elegantných oblekoch. V porovnaní s Alanom ktorý mal traky a motýlika vyzerali snobsky. Ale aj tak bol sexy.
Sadli si k nám. Na to sa opäť otvorili dvere a prišlo služobníctvo s jedlom. Rozdalo nám porcie a znova niekam zmizlo.

,,Som veľmi rád že sme sa konečne s vami stretli," ozval sa Orlando.

,,A ani si neviete predstaviť náš žiaľ," pridala sa k nemu jeho žena.

Obaja sa milo usmiali na Kyaru. Bolo to pekné. Moji rodičia sa na mňa ani nepozreli.

,,Mohli by sme sa pustiť do jedla," navrhol Tadeas.

Nedokážem mu hovoriť otec. Nevychovával ma a preto si myslím že toto označenie si vôbec nezaslúži. Chytila som príbor. Ostatní to po mne hneď zopakovali. Jedli sme v tichosti. Bolo počuť iba krájanie a dýchanie. Nezjedla som z toho asi ani polovičku. Žalúdok som mala ako vo zveráku. Alan ma jemne kopol a nahodil spýtavý pohľad.

,,Nechcem," zašepkala som tak aby to počul len on.

,,Tak pochváľte sa. Aký ste mali život? Nechýbalo vám nič?" snažil sa rozprúdiť konverzáciu Orlando.

,,Nie nechýbalo. Rodičov sme mali. Vychovali nás a postarali sa o naše blaho," neodpustila som si poznámku.

,,Tadeas je celá po tebe. Neskrotný a uštipačný jazyk nikto okrem teba nemal. Až teraz na tvoju dcéru. Postavu má po matke ale oči a povahu po tebe," konštatovala Victoria.

Sedela vedľa Sebiho.

,,Neviem či je to výhra," zamuml "otec".

,,Hmm ockovi sa to nejako nepozdáva. Neboj Tadeas budete si rozumieť," utešovala ho "matka".

,,Tak mali by sme prejsť k dôležitejším veciam," zvážnel Orlando.

,,Kráľovské deti bude treba vydať. Začneme s Kyarou. Vybrali sme ti nastávajúceho. Oskar."

Akoby mnou trhlo. O čom to trepú? Darek je predsa ten pravý pre ňu! Chcela som im to povedať ale Alan mi zakryl ústa.

,,Č...čo..čože?" koktala Kyara.

,,Áno. Moja dcéra sa vydá za potomka vládcu ohňa. Ich deti budú silné, rozumné a vhodné do boja za svoju Zem," kecal si ďalej svoje Orlando.

,,Toto jej nemôžete spraviť!" vyletelo z Marcela.

Bolo vidieť ako ho ničia muky. Pôsobíme na neho príliž veľkou silou. Vytrhla som sa Alanovi.

,,Zachovajme pokoj," upútala som na seba pozornosť, ,,myslím si že by si Kyara mala vybrať ženícha sama. A vlastne by sa mala rozhodnúť či sa chce vôbec vydať. Toto jej nemôžete urobiť."

,,Nepoznám nikoho kto by bol pre ňu vhodnejší."

Nastal boj proti mne a Orlandovi.

,,Nemyslím si že by bolo správne miešať schopnosti. Skúšali ste to už?"

,,Pri miešaní schoností vzniknú oveľa silnejší potomci. Musíme to urobiť pre svoju Zem."

,,Ale nemusí to byť práve Oskar."

,,Dievčatko a kto iný by bol pre ňu vhodný?"

,,Napríklad ja," zapojil sa do debaty Darek.

Toto neskončí dobre.

,,Potomkovia z Veľkej Rodiny sa medzi sebou nesmú brať. Je to proti zákonu."

,,Ale ja som s ňou už niečo mal."

Ženy zatajili dych. Skúsia mu ublížiť a sú mŕtvi. Prisahám.

,,Čo sa presne medzi vami stalo?"

Kyara sa pozrela na Dareka prosebným pohľadom ktorým mu naznačovala aby bol ticho.

,,Ľúbim ju ako ešte nikoho na svete," vyriekol Darek.

,,Zavrite ho!" rozkázal Orlando.

Tadeas ho vzniesol do vzduchu.

,,Niee!" vykríkla som a začala ťahať Dareka na svoju stranu.

Kyara plakala a prosila aby ho pustili. Boj s "otcom" som prehrala. Odvliekli ho niekam preč. Pre boha čo s ním urobia? Alan sa mi snažil byť oporou. Vymanila som sa z jeho objatia a utekala za Kyarou. Tá sa psychycky zrútila. Plakala ako ešte nikdy. Kľakla som si k nej a objala ju.

,,Neboj sa, ja to vyriešim... Pssst... Neplač," šepkala som jej.

Ešte dlho dlho mi plakala v náručí až napokon zaspala.