dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

10. Sebastián

Nudím sa sám v izbe. Od scénky na chodbe ubehli dva dni. Tris som stretal iba na obede. Nikdy nič nejedla. Zmenila sa. Uzavrela sa do seba a s nikým neprehovorila ani slovo. Celý deň je zavretá v izbe alebo ide na tréning. Počul som že sa zlepšila. Áno, ide z nej strach. Chodí po úkryte ako duch. Ale dosť o nej. Dnes mám konečne aj ja tréning. Som zvedavý ako to pôjde. Vybral som sa za Darekom, zistiť niečo nové. Otvoril som dvere a vrazil rovno do Tris. Podkla sa o mňa a letela na zem. Našťastie som ju chytil.

,,Si vpohode? Sorry nechcel som.''

Zagánila na mňa a podala mi lístoček na ktorom stálo:

-Máte ísť do obývačky.-

To vážne sa s nami nemieni baviť?!

,,Tris povedz niečo!''

Pokrútila hlavou a vybrala sa smerom k obývačke. Išiel som tiež. Cestou som stretol Dareka.

,,Tris je na tom zle,'' zašepkal som.

,,Nie je. Tvári sa ako zničená ale určite niečo chystá.''

,,Si normálny?! Mal by si ju podporiť.''

,,Máme bojovať proti zlu. A ona je tiež zlo.''

Nemal som mu na to čo povedať. Má pravdu. Darek bol ešte po Kyaru. Keď sme prišli, všetci už sedeli na gauči. Samozrejme, Tris čo najďalej od nás.

,,Sadnite si,'' prikázala Zara, ,,všetci vieme o našom probléme. Tris sa postupom času mení...''

Pozrel som sa na ňu. Z očí jej sršal hnev. Vedel som že to už dlho nevydrží a vybuchne. Aj sa tak stalo.

,,Nemienim počúvať tieto kraviny! Ste všetci úplne mimo! Keby som sa zmenila tak ste už všetci dávno mŕtvi!''

,,Upokoj sa,'' ozval sa Darek.

,,Ja sa mám upokojiť? Sa pozri na seba. Celý si posratý keď okolo teda prejdem!''

,,Tak toto si prehnala!'' zhúkol na ňu.

,,Si úbohý...''

,,No ták. Upokojme sa,'' zapojil sa aj Filip.

,,Ty mi nemáš čo rozkazovať,'' odvrkla mu Tris.

Vybrala sa do jedálne s tým, že je hladná. Všetci sme ju sprevádzali pohľadom.

,,Fajn. Vidím že to už nemá zmysel. Sebastián poď, ideme trénovať,'' zvolala Timea.

Postavil som sa a nasledoval ju. Šli sme do záhrady. Sadli sme si pod obrovský strom.

,,Prečo sme šli sem?'' opýtal som sa.

,,Je tu viac príležitostí pre tvoju schopnosť. Všimla som si že si sa už snažil rozsvietiť listy. Skús to znova.''

Pozrel som sa na strom. Jeho listi naberali žiarivosť. Išlo to hladko. Rozvietil som ich všetky. Ale problém bol v tom že nesvietili rovnako. Niektoré iba blikali.

,,Ideš na to správne ale tvoju myseľ niečo blokuje. Skús sa viac uvoľniť.''

Pokúšal som sa o to už dvakrát ale výsledok bol rovnaký. O tri hodinky som už bol strašne vyčerpaný tak sme to preložili. Vybral som sa do izby. Z Trisinej izby sa ozýval buchot. Zaklopal som jej na dvere. Trvalo jej kým otvorila.

,,Čo chceš?''

,,Čo robíš? Dúfam že to tu nechceš zbúrať.''

,,Veľmi vtipné. Samozrejme že nie. Len cvičím. Nechceš sa pridať?''