dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

23. Darek

Nastúpili sme do lietadla. Sedel som vedľa Tris. Tá hneď ako sme nastúpili a usadili sa, zaspala. Premýšľal som. Nedokážem sa Kyara pozrieť do očí. Hneď by som jej to celé prezradil a ona by ma znenávidela. Bože ja som taký idiot. Prezrel som si Tris. Porovnával som ju s Kyarou. Sú tak rozdielne. Tris má výraznejšiu postavu a diabolskú tvár. Kyara je naopak stelesnenie anjela. Je síce vysoká ale chudá, menej opálená, úzke pery a oči v ktorých sa dá ľahko čítať. Je menej otvorená a dokáže sa ovládať, čo Tris nezvláda. U nej je to: čo na srdci, to na jazyku. Ale keď sa nad tým zamyslím... Keď spia sú úplne totožné. Obe si dávajú ruku pod hlavu a nohy si pritiahnu k sebe. Obe majú tú nevinnu tváričku, ktorej by ste splnili všetko. Som rád že ich mám. Až na tú pekelnú chybu. S Tris to nemalo nikdy tak ďaleko zájsť.

,Datek, vzchop sa a choď za Kyarou,' hovoril mi hlas v mojej hlave.

,To som ja Marcel,' pokračoval.

,Marecel vypadni! Čo všetko si si prečítal?'

,Nič neboj sa. Len choď za ňou. Je vážne sklamaná a nešťastná.'

Nadýchol som sa a vstal. Priplachtil som sa k nej a sadol si na voľné sedadlo vedľa nej. Počúvala pesníčky a pozerala sa von oknom. Pohladil som ju po stehne. Zľaknuto sa na mňa zadívala. Keď si uvedomila že som to ja, usmiala sa.

,,Prepáč," zašepkal som.

Vytiahla si z uší slúchatká.

,,Môžeš to zopakovať?"

,,Hovorím že prepáč. Nemal som tak vybuchnúť."

Usmiala sa a pritúlila sa ku mne.

,,Máš odpustené," povedala.

Usmial som sa a pobozkal ju do vlasov. V tomto objatí sme strávili asi polovičku cesty. Potom nás vyrušil hlad. Zobral som bagety a spokojne sme sa najedli. Všimol som si že Tris je už hore a rozpráva sa s Alanom. Ten chalan sa mi vôbec nepozdáva. Ale nech si robí čo chce. Lietadlom sa ozýval Trisin tlmený smiech. Kyara sa sem-tam uškrnula.

,,Je ti niečo vtipné?" spýtal som sa s úsmevom.

,,Nie nie."

Ďalšie 4 hodiny sme prekacali o blbostiach. Poslednú hodinu sa k nám pridali aj Sebi,Tris a ten Alan. Musím uznať že humor v sebe má. Keď nám konečne oznámili že sme na mieste, nedokázal som tomu uveriť. Konečne na pevnej zemi. Vystúpili sme z lietadla. V prístave nás už čakal náš luxusný čln. Nastúpili sme sa vyštartovali na ostrov. Som zvedavý čo povedia na našu menšiu vilu. Je tam naozaj krásne. Už sme sa približovali. Všetci sme si chytili svoje kufre. Zaparkovali sme pri drevenom mostíku. Pomohol som Kyare s vystupovaním. Pozrel som sa jej do tváre. Keď zbadala vilu, oči sa jej rozžiarili ako slniečko. Tris nadšene skríkla a trkotala sa s obrovským kufrom smerom k vile.

,,Wow."