dve zeme - dve hrozby - jedna voľba

30. Kyara

Rozprávala som sa s Lovelly o našej novej Zemi keď okolo nás prefrčala Tris. Chcela som ju pozdraviť ale hneď zabuchla dvere.

,,Čo sa stalo?" vyhŕkla otázku Lovelly.

,,Neviem..."

Na to sa dvere opäť rozleteli. Tris z nich vyšla pomerne v obyčajnom oblečení. Zastala pri nás a premerala nás obe pohľadom.

,,Ideme hľadať zvyšné úlomky diamantu," oznámila.

Nečalaka a hneď sa pobrala dole. S Lovelly sme sa na seba pozreli a vydali sa za ňou. Všetci sme sa zhromaždili vonku na pláži. Filip už rozdával nejaké príkazy.

,,Takže Tris, ty pôjdeš s Timonom prezrieť more. Lovelly s Marcelom..."

Čakala som koho priradí mne. Mala som pocit že to asi nikdy neskončí.

,,A Kyara s Darekom pôjdu smerom k jazeru."

Keď to povedal, telo mi zaplavil chlad. Pozrela som sa na neho. Vyhýbal sa mi pohľadom.

,,Tak decká, do práce!"

Všetci sa pobrali smerom aký im určil Filip. Ja som sa mu ale podriaďovať nemienila. Zamierila som k vile. Možno tam niečo nájdem. Vošla som dnu. Viem že je tu niekde vchod do pivnice. Prebehla som cez kuchyňu k zadným dverám. Zišla som po schodoch a ocitla sa na priestrannom podzemnom parkovisku. Poobzerala som sa. Boli tu ďalšie dvere. Otvorila som ich. Je tam strašná tma a nevedela som kde sa zažína svetlo.

,,Prečo som nezavolala Sebiho?" nadávala som si.

Vybrala som z vačku mobil a rozsvietila. Pomaly som kráčala po schodoch dole. Bola tu tma ako v rohu. Čím ďalej tým viac mi bola zima. Keď som konečne prešla schody, zahľadela som sa do betónovej podlahy. Bola celá špinavá a zaprášená. Zasvietila som pred seba. Boli tu len staré haraburdy ktoré nikto nechcel. Prezerala som si tie veci keď sa zrazu všade rozsvietilo svetlo. Zľakla som sa a vyplašene som sa pozerala na všetky strany. Na schodoch stál Darek. Odfrkla som si a znova sa vratila k predošlej činnosti.

,,Mali sme ísť k jazeru," prehovoril po chvíli.

Ignorovala som ho. Počula som ako sa ku mne približuje.

,,Kyara nie je to tak ako si myslíš.."

,,Tak ako to je?" pozrela som sa mu do očí.

Odmlčal sa.

,,No vidíš. Proste už to tak raz je a nerieš to."

,,Nemôžem ti to vysvetliť."

,,Prečo?"

,,Je to strašne komplikované."

,,Jasné..." odfrkla som si.

Zrazu som pocítila jeho ruky na svojich bokoch. Prudko si ma otočil a chrbtom som narazila do steny. Prevŕtal ma pohľadom. Ruky mi uveznil nad hlavou. Mala som sto chutí mu napľuť do tváre. Druhú ruku umiestnil na stenu kde bol obraz. Poodkryl ho. Bola tam akásy páka. Pozrel sa na mňa a pustil ma. Hneď som vzala páku do ruky a potiahla. Stena sa s rachotom začala posúvať až pred nami bol tmavý otvor.

,,Dámy majú prednosť," zaškeril sa.

Prevrátila som očami a vkĺzla dnu. Bola tu len malá chodba a na jej konci staré drevené dvere. Obzrela som sa dozadu. Nosom som vrazila do Darekovej hrude. Nahnevane som si ho pošúchala a pobrala sa vpred. Chytila som kľučku a zatlačila. Nešlo mi to. Kopla som do dverí.

,,Môžem?" pýtal sa ma Darek.

Odstúpila som od dverí. Chytil kľučku a potiahol k sebe. Dvere sa s ľahkosťou otvorili. Chvíľu som nemo stála ale rýchlo som sa spamätala. Odfrkla som si a vošla do miestnosti. Ako som do nej vstúpila, rozhoreli sa fakle. Bola tu obrovská knižnica.