Play Me

13.kapitola

„Choď nám nájsť nejaké miesto na sedenie!"

„Čože?" spýtala som sa hlúpo zatiaľ čo ma Seth stále prepaľoval iritujúcim pohľadom. Jedno obočie mal dvihnuté dohora, pery vykrivené do čudnej grimasy a hlavu mierne sklonenú, pričom sa mu v očiach odrážalo niečo, čo som dokázala čítať ako - myslíš to sakra vážne?

„Miesto. Na. Sedenie," vysvetlil pomaly, jasne, zreteľne s dôrazom na každú jednu slabiku.

Boli sme v nejakom miestnom bare. Farebné steny. Nízke stropy. Zadymený priestor. A najmä kopa neznámych ľudí a hlasná hudba. V hlave mi prúdilo obrovské množstvo otázok, ktoré sa túžili dostať na povrch. Kto už má za potrebu navštevovať tieto miesta v stredu večer? A prečo sme vôbec tu?

Seth s hlasným povzdychom pokrútil hlavou, chytil ma za lakeť a potiahol za sebou až k prázdnemu stolu v kúte obrovskej miestnosti. Cítila som na sebe niekoľko pohľadov, ktoré nepríjemne pálili moju pokožku, ale neprikladala som im žiaden význam. Teda až do chvíle, kým sa pred nami z ničoho nič neobjavila prsnatá blondína s úsmevom na nalíčenej tvári.

„Och. Môj. Bože. Dnes je môj šťastný deň!" zvolala, čím na nás upriamila ešte viac pozornosti.

Bolo mi to celkom nepríjemné, ale Seth sa len široko usmial a ľahko pokynul hlavou, zrejme na pozdrav. „Pomôžem ti s niečím?"

„To čo je za otázku?" zapišťala, zvodne zaklipkala dlhými čiernymi mihalnicami a jednou dlaňou mu odvážne prešla po hrudi. Ak som si myslela, že ho to prekvapí, bola som na veľkom omyle. Naďalej sa tváril, akoby ho jej správanie bavilo. „Nikto mi nebude veriť, že som ťa stretla!"

Ach tak, fanúšička.

„Nechcem ťa otravovať, keďže zrejme nemáš čas," pohľad jej v tom momente spočinul na mne. Skúmavo si ma premerala od vrcholku strapatých vlasov, cez fialový sveter až po džínsy, ktoré som na seba v rýchlosti navliekla. Keď skončila so svojim okatým hodnotením, ľahko pokrútila hlavou a mierne sa usmiala, akoby pochopila, že v porovnaní s ňou nestojím za nič. A mala pravdu. Vôbec som si na svojom zovňajšku nedala záležať, blúzku som vymenila za sveter a sukňu za džínsy, ktoré mi mama vždy vehementne zakazovala. Oproti jej krátkym červeným šatám, dokonalom líčení a uhladeným vlasom som vyzerala ako naivná školáčka.

Moje a zrejme i jej myšlienky prerušil až Seth, ktorý si voľnou rukou prehrabol vlasy na bok a ľahkovážne pomykal ramenami. „To je v poriadku. Čo pre teba môžem urobiť?"

Po jeho otázke sa rozžiarila ako stowattová žiarovka, urobila jeden nepatrný krok dopredu, až stála úplne pred ním a potom zložila ruku z jeho hrude, len preto, aby si ju položila na vlastnú. „Podpíšeš sa mi... tu?" srdcový výstrih šiat jemne potiahla dole a dlhým nechtom na ukazováku poklepala na odhalené miesto priamo na prsiach.

Oči mi takmer vypadli z jamiek, ale Setha táto situácia vôbec nerozhádzala. Ba naopak. Povedala by som, že to očakával, pretože zo zadného vrecka úzkych džínsov vytiahol čiernu fixku a prv než by som sa na tým stihla zaraziť, hravo sa pustil do podpisu.

Len tak.

Keď po pár sekundách skončil hrdo si svoje dielo poobzeral a vernej fanúšičke venoval ďalší široký úsmev. Ani tá na seba nenechala dlho čakať. Opäť zaklipkala mihalnicami, fixku mu vytrhla z ruku a jej hrotom mu niečo napísala priamo do stredu dlane. Celú túto šou som pozorovala s poodchýlenými ústami, neschopná inej reakcie.

„Netušila som, že máš frajerku," vyhlásila humorným tónom, keď Sethovi vracala fixku do roztvorenej dlane. Ten sa zase raz tváril nadmieru neutrálne, akoby sa ho celá tá situácia vôbec netýkala.

Myslela som si, že ani neodpovie, ale potom mu nečakane oči zamierili mojim smerom a tvár mu preťal výrazný úsmev. „Všetci dobre vedia, že sa na vzťahy nehrám a navyše mám dosť vymedzený vkus."

Oh. Fajn.

Ďalším slovám som neprikladala žiadnu pozornosť. Niečo v mojej hlave ma nútilo, čo najrýchlejšie vytrhnúť ruku zo Sethovho zovretia a odísť, nohy ma však vôbec nepočúvali a zrak ešte stále pozoroval odohrávajúcu sa situáciu. Seth nakoniec svoju vernú nasledovníčku objal a ona mu vehementne vlepila lepkavú pusu na líce, po ktorej zanechala výrazne stopy červeného ružu. Po niekoľkých minútach odišla a my sme sa konečne posadili za stôl. Jeho šírka ma upokojovala, keďže nás tak delil obrovský priestor a ja som sa mohla po dlhej chvíli spokojne nadýchnuť.

S dychom sa, ale vrátili aj myšlienky a s nimi malá dávka hnevu. „Vytiahol si ma sem, aby...?"

„Aby sme sa porozprávali," doplnil a poobzeral sa naokolo, akoby sa o niečom uisťoval.

„Si si istý, že sa máme o čom?"

Jedno jeho obočie opäť vyletelo dohora a mojim pozorovacím schopnostiam neušlo, že to robí pomerne často. „Nebudem to ďalej napínať, nemám toľko času," zadíval sa na svoju dlaň, kde sa drobným, čitateľným písmom vynímalo telefónne číslo a mne došlo, čo sa mi tou informáciou snažil povedať. „Všetci dobre poznáme dievčatá ako si ty," zachrapčal a tentokrát sa mi zadíval priamo do očí. „Si unudená k smrti a prv než začneš namietať, dovoľ, aby som ti na rovinu objasnil ako to myslím. Žiješ v tom svojom bytovom kráľovstve, sama, bez priateľov alebo akýchkoľvek kontaktov. Máš síce snúbenca, gratulujem, ale jeho zadok je prilepený ku kancelárskej stoličke dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni. Potrebuješ život presne tak ako ja potrebujem doučovanie z literatúry."

Ostala som bez slov.

„To, čo sa ti tu snažím objasniť je hra. Niečo za niečo. Ty ma naučíš to čo neviem a ja ti ukážem svet taký ako ho nepoznáš."

Nedokázala som nijak reagovať bez toho, aby som zo seba nevypľula niečo trápne a tak som len mlčky pozorovala ako si medzi pery vložil cigaretu, zapálil ju a následne si slastne potiahol. Očami však pevne ostával na mojej tvári, očakávajúc nejakú vhodnú reakciu.

„Prečo?" spýtala som sa ticho, neistá si tým, čo tou otázkou skutočne myslím. Prečo potrebuješ doučovanie a prečo tento tvoj návrh?

Seth si zase priložil cigaretu k ústam, potiahol do seba a mojim smerom poslal chabý obláčik dymu. „Vo svojom živote som pokazil mnoho vecí a pre svoju vlastnú hlúposť si nechcem pokaziť aj vzdelanie."

„A prečo sme tu?" neodpustila som si.

Zasmial sa. Hlasno. Na plné ústa. Až tak, že zaklonil hlavu dozadu a natriasali sa mu ramená. „Pretože našu dohodu musíme spečatiť a najlepšie nejakým dobrým alkoholom."

„Ale ja nepijem," vyjachtala som a jemu sa na tvári usadil znudený výraz.

„Vidíš o čom hovorím... Nepijem, nezabávam sa, nemám priateľov. Bla. Bla. Bla. Potrebuješ sa uvoľniť a najmä trocha povoliť zábrany," pokrútil hlavou, natiahol krk a kývol rukou smerom k barmanovi. „Tak, čo princezná? Prijímaš alebo neprijímaš?"

Celkom jednoduchá otázka. Celkom jednoduchá odpoveď. V hrdle mi vyschlo a vhodné slová sa stratili, akoby v prievane. Bolo by to tak jednoduché. Jedna hodina doučovania a potom sloboda, ktorú som v živote neokúsila. Bolo by to ako sen. Ako iný život. Iná realita. Stačilo by tak málo, iba súhlas.

„Musíme si, ale stanoviť určité pravidlá," vytisla som zo seba a Sethovi tvárou prebehol ďalší širokánsky úsmev.

„Nič iné som od teba ani neočakával."

~

Chcem vám, len povedať, že ste neskutočné zlatíčka a že si vašu podporu hrozne cením.