Play Me

28.kapitola

To čo som cítila nasledujúcich pár hodín by sa dalo nazvať hotovým šialenstvom. Nikto totiž nepokladal za dôležité oznámiť mi, že strávim dve noci v autobuse, ktorý sa podobal skôr na jazdiaci hotel, než na zvyčajný autobus. Kožené sedačky, herná konzola, kuchyňa, sprcha a dokonca aj spálňa s posteľou, ktorá patrila mne. Tak sa vraj chalani dohodli poza môj chrbát. Posteľ zvyčajne prináležala Sethovi, ale ten sa jej veľkoryso vzdal v môj prospech.

Drew ma hneď po príchode do Santa Barbary objal, do dlane mi vsunul už opravený mobil, ktorý som otrieskala o záchodové kachličky skúšobne a nakoniec mi zvesela oznámil, že bude sranda. Nemala som žiadne nutkanie telefón zapínať, kontrolovať neprijaté hovory a výhražné správy od mami a tak som ho pri prvej príležitosti schovala pod kopu oblečenia v kufri.

Čo bolo ďalším problémom. Zveriť celovíkendové obliekanie do rúk Abby nebol práve najlepší nápad a to som zistila až, keď som otvorila kufor a stretla som sa zoči-voči kope čierneho oblečenia. Podľa Sethovho príkazu som mala presne päť minút na to, aby som sa prezliekla, ale nič z toho, čo som chytila do rúk nebolo vhodné. Krátke šortky, odhaľujúce tielka a ešte kratšie sukne. Napokon som, ale premohla túžbu ísť na koncert v tom, v čom som pôvodne prišla a zvolila som prvé veci, ktoré sa mi dostali pod ruku.

Šortky a tričko s názvom nejakej kapely, ktorú som samozrejme nepoznala. Nestihla som si ani prečesať vlasy, skontrolovať tvár, či poriadne popadnúť dych, keď dnu bez zaklopania vtrhol Cody. Od poslednej potýčky v skúšobni som ho nevidela. Bolo to len pár dní, ale predsa som mala pocit, akoby sa na jeho tvári niečo za tak krátky čas zmenilo. Vlasy mal uhladené dozadu, oblečenie dokonale zladené a pri pohľade na mňa sa mu na tvári objavil zvláštny výraz. „Fíha, Ellie, vyzeráš brutálne dobre."

Líca mi zaliala červeň a keď som sklopila zrak k zemi do uší mi prenikol jeho pobavený smiech. „Nemyslel som si, že čierna je tvoja farba, ale..." zahvízdal a znova sa zasmial. „Budeme musieť na teba dnes večer dávať sakramentský pozor."

Netušila som, čo konkrétne si pod jeho slovami vybaviť, ale odrazu mi jeho prítomnosť nebola ani trocha príjemná. Cody nebol ako Seth. Už od začiatku o mňa prejavil istý záujem a možno som si to celé domýšľala, ale predstava, že som s ním sama v miestnosti mi spôsobovala zimomriavky.

„Kde... kde je Seth?" spýtala som sa priškrteným hlasom, zdvíhajúc hlavu od laminovanej podlahy.

Niečo v mojej otázke spôsobilo, že Cody prudko zaťal sánku, v očiach sa mu zalesklo a skrčil obočie, čo bolo predzvesťou zlosti. Na moje vlastné prekvapenie, ale nevybuchol, ani nezačal kričať, čiže som ho zrejme čítala úplne zle. Namiesto hnevu sa široko usmial a pohodil hlavou niekam za seba. „Chalani šli popredu a Seth ma poveril, aby som ťa počkal," stíchol, v zelených očiach sa mu opäť objavil lesk a keď sa tentokrát usmial, niečo mi na tom úsmeve vadilo. „Snáď sa ma nebojíš, Ellie?"

Nemohla som povedať pravdu. Takisto ako som nemohla premôcť ten zvláštny pocit sklamania zo Sethovho odchodu bez toho, aby na mňa počkal. Bola som predsa jeho kamarátka. Teda... doučovateľka a aj napriek tomu, že som ostatných chalanov poznala, brala som to ako samozrejmosť, že mi Seth bude robiť spoločnosť.

„Nebojím," cekla som a na pery sa mi predral nútený úsmev, ktorý ma však vôbec nezachránil. Cody sa zaškeril, krátko zahmkal a prv než by som stihla hocako protestovať ťahal ma za ruku preč z autobusu.

~

Koncert trval presne hodinu a pol. Dav šalel. Všetci spievali, pohadzovali vlasmi a dookola povzbudzovali. Celý ten čas som postávala v zákulisí, kde mi robil spoločnosť Till. Tridsaťosem ročný vodič autobusu a zároveň skvelý zabávač, ktorý ma pri každej príležitosti bavil. Bol o hlavu vyšší než ja. Svalnatý, s pivným bruchom a šedou briadkou, ktorá mu istým spôsobom svedčala. Spoznala som aj Toma s Nikom, tí robili chalanom ochranku a pár ďalších ľudí poverených rôznymi funkciami.