Play Me

51.kapitola

„Prepáč, ja... nemala som kam ísť," ani som nedopovedala a v očiach sa mi nahromadili ďalšie potoky sĺz. Snaha zažehnať ich bola úplne márna a tak som sa rozvzlykala ako už po tisíci raz. Bolelo ma celé telo, oči ma od plaču štípali a v hrudi sa mi hromadil neutíšiteľný tlak.

Mel ma váhavo pohladila po chrbte a podala mi ďalšiu papierovú vreckovku, ktorú som okamžite zmáčala svojimi slzami. „To je v poriadku," dostala zo seba chlácholivo, rukou mi schádzajúc po chrbte hore a dole. „Táto izba síce nie je žiaden luxus, ale môžeš tu ostať tak dlho ako budeš potrebovať."

Potiahla som nosom, ale ani to nezabránilo, aby mi spomedzi pier unikol neželaný, ubolený ston. V jedenej ruke som držala pomaly rozmočenú vreckovku a v druhej mobil, ktorý mi neustále vibroval. Chcela som ho vypnúť, no zároveň som chcela mať pocit, že osoby, ktoré mi volali, boli ešte stále moji priatelia.

„Nechceš to zdvihnúť?" spýtala sa váhavo Mel, keď sa mi telefón v ruke znova rozvibroval.

Smrkla som a keď mi pohľad padol na displej, srdce mi zovrela akási neviditeľná ruka. Volali mi všetci. Seth. Abby. Drew. Carter. Dokonca aj Evan. Dookola. V tomto poradí. Pomaly som pokrútila hlavou, telefón vypla a položila ho vedľa seba, cítiac akoby ma postupne opúšťala všetka sila. Túžila som sa len skrútiť do klbka a zobudiť sa do úplne inej reality, niekde, kde by silná bolesť pri srdci stále nepripomínala moju vlastnú naivitu.

„Si si istá, že tu môžem ostať?" vyhabkala som utierajúc si slzy rukávom svetra.

Mel sa málinko usmiala a zase raz ma tešiteľsky pohladila po chrbte. Bolo mi trápne volať jej uprostred noci a prosiť o pomoc, ale okrem nej som naozaj v San Franciscu nikoho iného nepoznala. Navyše bývala spolu so svojim strýkom v trojizbovom byte nad reštauráciou, akoby to už nemohlo byť viac zvláštne.

„Môžeš ostať ako dlho budeš potrebovať," zamumlala a úsmev na tvári jej nahradil zamračený výraz. „Čo sa vlastne stalo, Ellie?"

Tú otázku som očakávala už v momente, keď som jej náhlivo volala. Očakávala som ju, keď si na mojej tvári všimla malé potôčky sĺz a rovnako tak som ju očakávala počas ustavičného uplakaného mrmlania o mojej naivite. Ibaže neexistovala odpoveď ktorou by som dostatočne vyjadrila to peklo, ktoré sa odohrávalo v mojom vnútri. Zrada. Potupa. Bolesť. Bola som slabá, unavená, ubolená, ako keby zo mňa niekto postupne vysal všetku energiu a neostávalo nič iné len pomaly rytmus srdca, rinúce sa slzy a chvenie.

„Nechcem o tom hovoriť," zachrapčala som po chvíľke napätého ticha, ktoré sa medzi nami rozhostilo. „Momentálne ani neviem..." čomu veriť, komu veriť, kam ísť.

„To je v poriadku, chápem, nechám ťa o samote, dobre?" Mel rýchlo vstala a celú si ma prezrela snažiac sa zrejme odhadnúť, či som bola v stave, kedy ma mohla nechať samú. Niečo ju napokon presvedčilo, pretože chabo povzdychla a vyslala mojim smerom jemný, polovičatý úsmev. „Ľahni si, pomáha to, keď máš pocit, že sa s tebou točí celý svet. Keby si niečo potrebovala mám izbu hneď oproti a neboj, strýko tu nie je, hrá dnes poker so svojimi priateľmi."

Nadvihla som jeden kútik pier, ale zlyhala som ešte skôr než by sa moja grimasa začala podobať na úsmev. „Ďakujem Mel, tvoju pomoc si veľmi vážim."

Ďalší úsmev, jedno krátke prikývnutie a potom sa v tichu vytratila, zatvárajúc za sebou dvere a nechávajúc ma osamote. Prvých pár sekúnd som len v tichu sedela, upriamujúc pohľad na protiľahlú hnedastú stenu, netrvalo to však dlho a znova na mňa všetko postupne doľahlo.

Ako mi mohol klamať? Ako som mohla byť natoľko naivná? Prehrávala som si každú spomienku, každý detail, všetky doučovania, koncerty, spoločné chvíle. Bolo ťažké uveriť niečomu tak zvrátenému. Nechcela som tomu uveriť. Ibaže nech som sa snažila akokoľvek Setha obraňovať, moje myšlienky ma znova a znova privádzali k tomu spisu, ku všetkým tým informáciám, až k mame a k tomu, že toto bola jej typická zvrátená cesta ako dosiahnuť svoje. Možno už dávno tušila, že je Seth z bohatej rodiny, poznala jeho otca a keď jej to nevyšlo s Leom, skúsila inú alternatívu a tá jej istým spôsobom celkom vyšla.