Play Me

32.kapitola

„Na svete žije už len päťtisíc tigrov," zamrmlala som do hluku hudby, načo mi sympatický barman venoval pobavený pohľad. „To je veľmi málo. Mali by sme sa uvedomiť a začať niečo robiť prv než nám matka príroda zaklope na dvere, že sme si všetko posrali."

Ukazovákom som obkreslila sklenený vrch pohára, ktorý som zovierala v ruke a hnedastá tekutina v ňom sa nepatrne zachvela. Jej povrch odrážal moju tvár, zmätený výraz, rozšírené oči a úzko zovreté pery z ktorých sa stále drali na povrch bezvýznamné slová. „A vedel si, že ľudia nemôžu súčasne dýchať a prehĺtať?"

Barman ma počastoval ďalším pohľadom, ďalším úsmevom a ďalším pohárom hnedastej tekutiny. V tú noc som totiž pila na účet podniku podobne ako členovia Dark Heroes, ktorí sa rozpŕchli nevedno kam. Evan to vzdal ako prvý a spoločnosť sporo odetých dievčat vymenil za pokojnú noc strávenú v hotely, kde si prenajal izbu, aby nemusel spať v autobuse s cudzími dievčatami, čo čakalo napríklad mňa. Spočiatku som zvažovala odchod spolu s ním, ale nechcela som pôsobiť detinsky, tak som ostala a to bola zrejme chyba. Drew s Codym sa presunuli k biliardovému stolu, kde si užívali povzbudzovanie svojimi fanúšičkami a Seth sa vyparil ešte skôr ako som očakávala.

Štvalo ma to. Sakramentsky moc.

Mal byť môj dohadzovač, môj osobný lapač chalanov, ale namiesto toho sa stratil ako ranná hmla a mňa nechal s chutným, sympatickým barmanom, ktorý mal však priveľa práce na to, aby mi venoval čo i len štipku pozornosti, teda ak nepočítam tie metúce úsmevy a neustále nalievanie alkoholom. Nieže by som nejako namietala.

Na um mi zišiel ďalší nezmyselný fakt, ale prv než by som ho stihla vysloviť, pohotovo som ho zaliala hltom nepríjemne páliaceho alkoholu. Pohár som zložila na pult, tvárou mi prešiel úsmev, ktorý som venovala svojmu spoločníkovi a keď sa mi nohy dotkli drevenej podlahy, mierne som sa zatackala, čo spôsobilo, že mi z pier unikol bláznivý chichot.

„Si v poriadku?" opýtal sa ma barman ostražito, keď som jednou rukou zovrela okraj vysokého pultu.

„Ty..." obviňujúco som na neho namierila ukazovákom a pomaly som sa pohla dopredu. „Si ma opil."

Roztomilo sa zasmial, pohodil hlavou a tmavé vlasy mu pritom padli do očí, ktorých farbu som nemohla identifikovať. „Preto by bolo lepšie, keby si sa posadila späť na toto miesto," zakričal a prstami ukázal na stoličku z ktorej som pred pár sekundami nešikovne skĺzla.

Znova som sa zachichotala, nohy sa mi pohli dopredu a ruka, ktorou som si držala rovnováhu mi ovisla pri tele. „Musím ísť tancovať," zašepkala som s jasnou, precíznou artikuláciou, aby mi rozumel.

Nezatváril sa nadšene, ba naopak jeho dovtedy pobavený výraz nahradili obavy, sprevádzané skrčeným obočím. „Mala by si počkať kým sa nevráti Seth, dobre?"

Nemusela som čakať na nič a už vôbec nie na neho. Ten fakt ma nahneval natoľko, že sa úsmev z mojej tváre zošmykol do úškľabku. „Odkáž Sethovi, že si dokážem poradiť aj bez neho. Som totiž silná nezávislá žena."

Ignorantsky som pohodila rukou, hrdo dvihla bradu a s ťažkosťami som sa predrala do davu, ktorý sa jednotne pohyboval na obrovskom parkete. Z reproduktorov sa do priestoru šírila nejaká neznáma skladba a svetlá reflektorov mi osvecovali cestu priamo do prostriedku, kde sa v postrehnuteľnej blízkosti vlnili zamilované páry. Neriešila som ich prítomnosť, len som dvihla ruky do vzduchu, hlavu zaklonila dozadu a v rytme hudby som opatrne pohla bokmi. Priestorom sa pohybovali drobné čiastočky prachu, riedka para a celkom badateľná vôňa cigariet, ktorá mi okamžite pripomenula Setha. Vybavila som si jeho tvár, lenivý úsmev, modré oči a množstvo tetovaní. Odrazu bol všade, kde som zablúdila pohľadom. Každý chalan okolo mňa mal jeho dokonalú, bezchybnú tvár, preto som silno privrela oči a dovolila hudbe, aby ma odviedla niekam, kde neexistoval nikto okrem mňa.