17.kapitola

8.2K 537 29
                                    

Raz som čítala, že keď sa necháte potetovať vaša koža je v priebehu jednej minúty prepichnutá v priemere až tritisíc krát. To je priveľa bolesti na to, aby ju niekto absolvoval dobrovoľne viackrát za sebou, na rozličných miestach.

Čo moju myseľ priviedlo k ďalšiemu faktu, ktorý som si bedlivo naštudovala. Najčastejšie miesta na tetovania sú ramená, zápästia, prsty, brucho, krk, chrbát, hruď, členok a lýtka. Presne v tomto poradí. Keď som očami prebehla po ľuďoch v miestnosti zišlo mi na um, či sa medzi nimi nachádzal niekto, koho tetovanie bolo aj na iných miestach.

Áno. Bola som pripitá a moja myseľ produkovala oveľa viac informácií, než zvyčajne. Alkohol mal na mňa zrejme iný vplyv ako som očakávala.

Takže som po prvom poháriku zistila, že nemám methyfobiu, čiže intenzívny a iracionálny strach z alkoholu, ako som si celé roky naivne domýšľala. Na môj objav roka by zrejme nebol hrdý Adolf Hitler, ktorý zaujímavo nosil titul najznámejšieho svetového abstinenta. A naopak, Winston Churchill, najznámejší svetový alkoholik by nad mojimi chabými alkoholovými skúsenosťami len krútil hlavou.

Opiť sa, ale nebol dobrý nápad, keďže vedci už dávno zistili, že alkohol nespôsobuje, že na niečo zabudneme, len tak, z ničoho nič, akoby mávnutím čarovného prútika. Mozog len stráca funkciu produkovať spomienky. Nič viac a nič menej.

Všetky tieto nezaujímavé fakty mi pomáhali odpútavať myseľ od podstatných vecí. Ako napríklad Leo, mama, Megan, škola...

Do pekla. Zanadávala som a ruku automaticky natiahla za ďalším pohárikom uprostred stola, ktorý obsahoval palivu a nie práve príjemnú tekutinu. Presne tak som si predstavovala svoje zabúdanie, keď som Setha doslova prosila, aby mi pomohol. Moje predstavy, ale vonkoncom nešli podľa plánu.

Seth nás s Abby vzal do svojho bytu na konci mesta, ktorý zdieľal spolu s Codym. Ten sa ihneď potom ako ma zbadal vo dverách, podozrievavo rozžiaril, akoby sme pre neho prichystali narodeninové prekvapenie a ja som bola hlavným darčekom. Nie dlho po našom príchode sa dnu dotrepali aj ostatní členovia skupiny a s nimi neveľká skupina sporo odetých dievčat. A práve tá skupinka ľudí spôsobila, že sa môj spoločník niekam stratil s nejakou ledabolo oblečenou čiernovláskou, ktorá sa mu zavesila okolo krku takmer okamžite, keď sa jej na to naskytla príležitosť.

Kým si Seth užíval prítomnosť svojej určite divokej a odviazanej čiernovlásky, ja som sedela na tmavom pohodlnom gauči a nezaujato som pozorovala dno svojho už dávno prázdneho pohárika.

„Och, neznášam ich!" ozvala sa vedľa mňa zlostne Abby a moja pozornosť sa trocha lenivo presunula na ňu. Nohy mala prekrížené cez seba, krátke šortky jej odhaľovali štíhle stehná a voľný top sa jej dramaticky zošmykával z jedného útleho pleca. K tomu všetkému jej na kráse pridávali aj tmavé vlasy vyčesané dohora a tvár zahalená v precíznom líčení.

Nechápavo som skrčila obočie a očami zablúdila na miesto, kde intenzívne upriamovala svoj pohľad. „H?"

„Tieto ich obdivovateľky," zavrčala cez zovreté zuby a mne došlo, že sa celý čas dívala na Drewa, ktorý sa práve smial na niečom, čo mu do ucha šepkala vysoká brunetka. „Sú ako špenát. Nikto nemá rád špenát."

„Vlastne..." začala som, ale ústa sa mi zatvorili, keď Abby dramaticky vzdychla.

„Sú všade. Chceš si len vyraziť s najlepším kamarátom do mesta, do kina, s pocitom, že budete konečne sami a čo sa nestane? Samozrejme, že sú v kine. Sú totiž aj na ulici, v obchodnom centre, v potravinách, v kaviarni a nakoniec aj u nich doma!"

Váhavo som prikývla, akoby na znak súhlasu a v hlave sa mi namiesto obáv objavila malá nevinná otázka. Účinkom alkoholu som ju dokázala vysloviť bez toho, aby som sa cítila zle. „Abby ty, ale Drewa nepokladáš, len za... za najlepšieho kamaráta, však?"

Play Me Where stories live. Discover now