Play Me

40.kapitola

„Je to divné, však?" spýtala som sa už po tretíkrát a pohľad mi padol na veľkú kopu kufrov, krabíc a cestovných tašiek v obývačke Sethovho poloprázdneho bytu.

Abby si unavene povzdychla, podobne ako ja vstrebala očami priestor okolo seba, vlasy si stiahla do gumičky a natiahla sa po prvú cestovnú tašku, ktorá jej patrila. „Divné, že ostávaš, alebo divné, že budeš spať v Sethovej posteli?"

Zahanbene som sklopila hlavu a líca mi zafarbila červeň, ktorá sa mi nevedomky šírila až k ušiam. „Och bože, je to divné... však?"

Miestnosť naplnil jej smiech, ktorý neutíchol ani v momente, keď sa dnu s posledným náznakom síl dotrepal Seth spolu s Drewom a vysmiatym Carterom za ich chrbtom. Len on jediný bral sťahovanie ako zábavu, ktorá znamenala, že mohol ostať a hrať s kapelou. Narozdiel odo mňa sa na jeho tvári neodrážala panika, ale široký úsmev, ktorý mu žiaril v sýtozelených očiach.

Aj Drew sa usmieval, akoby sa mu priamo pred očami plnil ten najtajnejší sen. „O čo sme prišli?" spýtal sa zaujato, keď sa zadíval na stále smejúcu sa Abby.

Očervenela som ešte viac, uvedomujúc si, že Abby rozhodne nebude držať jazyk za zubami. A moje vedomie malo jednoznačne pravdu, pretože akonáhle sa dosmiala, zlapala po dychu a spustila svoj typický monológ, sprevádzaný chichotom. „Ellie panikári, pretože sa jej toto celé zdá divné. Však?"

Všetky pohľady spočinuli na mne. Jeden za druhým, čoraz viac intenzívnejšie. Nepatrne som zdvihla hlavu, oči mi zablúdili k Sethovy a keď nám pohľady zapadli jeden do druhého, odvážila som sa ticho opýtať tú istú otázku. „Je to divné, však?"

Odpoveď neprišla od neho, ale od Drewa, ktorý pohotovo reagoval prekvapeným a takmer nechápavým tónom. „Blázniš? Vôbec to nie je divné! Toto presne potvrdzuje všetky moje teórie! A navyše Seth je určite celý bez seba, že ťa tu má... teda vás."

Moja myseľ sa automaticky presunula o pár dní dozadu, kedy so mnou všetky tie slávne teórie zdieľal a ak som sa dovtedy červenala, v tom momente som priam horela. Všimla som si ako Seth skrčil obočie a tak som svoj vytrvalý pohľad obrátila späť k drevenej podlahe, ktorá sa javila byť o čosi zaujímavejšia, než situácia, ktorá sa odohrávala v miestnosti. Až po pár nedbalých sekundách som na prstoch ľavej ruky pocítila jemné zovretie pripravujúce ma o všetok dych a myšlienky, ktoré mi prúdili hlavou zmiešala do komplikovanej spleti. Seth si však vôbec neuvedomoval, čo vo mne svojou spontánnosťou spôsoboval a zatiaľ, čo mi išlo vyskočiť srdce z hrude, on ma bez zbytočných slov odtiahol cez chodbu až do svojej izby, kde za nami rázom zabuchol dvere.

To bolo prvýkrát, čo som sa ocitla v jeho izbe a tak som všetku stále sa zvyšujúcu paniku zamerala na detaily priestoru v ktorom som sa ocitla. Izba nebola príliš veľká, no rozhodne nebola ani primalá. Tri steny žiarili na bielo, zatiaľ, čo jednu okupovala čierna, ktorá však vôbec nepôsobila rušivo. Čakala som neporiadok, tak ako sa na mladého chalana v Sethovom veku patrí, ale na vlastné prekvapenie bol všade poriadok a viditeľná čistota. Pohľad mi zablúdil až k dvom gitarám v pravom rohu miestnosti, k stavanému šatníku a dokonca aj k drobnému fotorámiku na nočnom stolíku, odkiaľ sa na mňa usmieval pravdepodobne malý Seth v objatí svojich rodičov.

Bola som natoľko pohrúžená do myšlienok a nezmyselných úvah, že som ani nepostrehla, kedy sa Seth pohol smerom k skrini. Prudko ju otvoril z pár vešiakov postrhával svoje veci a zhodil ich na dno skrine. To isté urobil aj s poličkami a jedným malým šuplíkom. Znova mi trvalo pridlho kým som sa spamätala a uvedomila si, čo robil.

„Preboha Seth," dostala som zo seba rýchlo. „Toto vážne nemusíš."

Otočil hlavu, dlane si utrel do džínsov a venoval mi jeden okúzľujúci úsmev, ktorý sa ťahal z jedného líca na druhé. „Ale chcem. A teraz mi prosím vysvetli, prečo si myslíš, že toto celé je divné?"