Play Me

19.kapitola

„Mal by si odísť."

Jedna veta. Jeden význam. Dve osoby. Snažila som sa prekonať triašku v hlase tak, aby som znela, čo najvyrovnanejšie, ale napokon sa mi to predsa len nepodarilo. Môj pohľad zotrvával na Leovi. Na jeho pohodlnom postoji, rukách prekrížených na hrudi a na tvári ozdobenej zlostným výrazom. Jeho oči sa ale nevpíjali do mojich ako pred pár minútami. Všetok záujem smeroval na osobu za mnou.

„Fajn," Seth za mnou si odkašľal a ticho vydýchol, akoby som svoje slová smerovala na neho. „Tak ja pôjdem, Ellie, zdá sa, že už moju spoločnosť nepotrebuješ. Si v dobrých rukách," prehodil ironicky a ja som k nemu automaticky otočila hlavu.

Naše pohľady sa stretli a moje srdce sa opäť ráz bláznivo roztĺklo. Úplne mi vypadlo, že Seth nevedel o mojom rozchode s Leom. Preto sa mu zrejme zdalo normálne, že na mňa čakal uprostred noci, v prázdnom byte. Ibaže na tom nebolo nič normálne. Nie, prosím, neodchádzaj, nenechávaj ma s ním, nenechávaj ma samú, ostaň, prosím, žobronila som očami, ale Seth ma nepoznal natoľko, aby dokázal rozpoznať strach, ktorý mi pomaly rástol niekde hlboko v hrudi.

Na moje šťastie, alebo skôr nešťastie Leo bez váhania prehovoril, ako keby ho vôbec nezaujímalo, kto bude svedkom nášho rozhovoru. „Takže takto to je, Elizabeth? Pár hodín po rozchode a ty už vyvádzaš?"

„Ja...ja..."

„Nechaj ma kurva hovoriť!" vybuchol a ja som nevedomky opäť cúvla, tentokrát priamo do Sethovej hrude. Ten však neodstúpil a prv než by som sa stihla pohnúť späť čo i len o milimeter, zastokol ukazovák do vrecka mojich džínsov a potiahol ma k sebe. Inokedy by som nad týmto gestom panikárila, možno by som zo seba dostala niečo hlúpe, ale v tej chvíli som ho uvítala s roztvorenou náručou. Koniec koncov, Seth bol na mojej strane.

Leo spojil pery, tvár mu preťal ešte nahnevanejší výraz a slová, ktoré mu vychádzali z úst neboli o nič lepšie. „Toto budeš teraz robiť, Elizabeth? Chodiť von hlboko do noci, tráviť čas s týmito ľuďmi," zatváril sa znechutene a pokrútil hlavou. „...a potom sa tváriť ako veľmi je to v poriadku?"

Namiesto mojej chabej odpovede, prehovoril Seth, ktorého hlas v sebe niesol náznak odporu a nepochopenia. „Mal by si sa ukľudniť, kamarát."

„Nie som tvoj kamarát a nehovor mi, čo mám robiť. Vôbec by si tu nemal byť. Toto je medzi mnou a Elizabeth," chrlil Leo a mne pri pohľade na neho zovrelo žalúdok. Alebo to bolo alkoholom?

Sethovi z pier unikol krátky smiech, ktorý mu slabo roztriasol hruď a mňa znova pripravil o rozum. „Vieš kamarát," na perách som mu dokázala rozpoznať ten typický, široký úsmev, ktorý ma inokedy iritoval, avšak v tej situácií pôsobil ako balzam na dušu. Alkohol, hovoril zo mňa alkohol. „Tu, kde ja stojím," začal pomaly, akoby nad svojimi ďalšími slovami hlboko uvažoval. „To nevyzerá tak, že by Ellie," s dôrazom vyslovil moju prezývku. „...túžila po nejakom rozhovore."

Na Leovej tvári sa zráčila zlosť a ja som kdesi hlboko vo mne pocítila ďalšiu vlnu strachu. „Kto si myslíš, že si? Jej princ na bielom koni, ktorý niečo zmení? Poobzeraj sa dookola a najmä sa pozri na ňu, preboha!"

Dych sa mi zasekol v krku a každá časť môjho tela si plne uvedomovala kam budú Leove slová smerovať.

„Bol som s ňou dva roky, dva posraté roky a nemal som z nej nič, len prachy. Takže nie, drahá, milovaná Elizabeth, my dvaja sme sa nerozišli a ja nedovolím, aby si nám skazila budúcnosť. Pomysli na seba, kto iný ťa bude v živote chcieť, ak ma pošleš k vode?"

Vnímala som ho len polovičato. Každé jedno slovo sa však do mňa zarylo ako ostro nabrúsená dýka. Nič. Prachy. Budúcnosť. Kto iný ma bude chcieť?

Bola som, ale dostatočne posilnená alkoholom na to, aby som odignorovala Sethov prerývaný nádych a opýtala sa otázku na, ktorú by som zvyčajne nenašla odvahu. „O akých prachoch to hovoríš?"

Leo sa hrdelne rozosmial, až zaklonil hlavu a ruku si zložil na hrudi. „Naivná, Elizabeth, myslela si si, že som ťa na tom večierku oslovil dobrovoľne? Myslela si si, že som ťa požiadal o ruku, len tak... zadarmo? Tvoja drahá mama presne vie, čo chce od tvojej budúcnosti a preto jej nerobilo problém sa o všetko postarať dopredu."

Odrazu som sa nemohla nadýchnuť. Nemohla som sa čo i len pohnúť. A nemohla som dokonca ani uvažovať. Všetko to do seba dokonale zapadalo, dávalo to zmysel a moja alkoholom ovplyvnená myseľ to aj tak nedokázala pochopiť. Ktorá matka by bola schopná niečoho takého?

„Môžeš byť za toľko vecí vďačná, Elizebeth. Helen robí všetko preto, aby si mala dokonalú budúcnosť a čo robíš ty? Len si predstav jej sklamanie, keď zistí, že sa stretávaš s týmito ľuďmi," pokračoval Leo zanietene, kývajúc hlavou smerom k Sethovi, ktorý za mojim chrbtom mlčal rovnako prekvapený ako ja. „To je to čo chceš? Sklamať svoju matku a skončiť ako Megan?"

Akoby mi strelil facku priamo do tváre. Roztriasla som sa, nohy sa mi podlomili a nebyť Setha asi by som bezbranne spadla na zem. V hĺbke duše mnou, ale lomcovali úplne iné emócie. Bola som nahnevaná. Na mamu, že ma bola schopná takto veľkodušne zapredať. Na Lea, že to bral tak normálne. Na Megan, že zomrela a všetky starosti nechala na mne. Hnevala som sa na celý svet. No najmä na seba, že som dovolila ľuďom, aby ma stále ovládali.

A presne s tou myšlienkou som sa znova dala dokopy, cítiac ako ma vzrastajúci hnev posúva dopredu priamo pred Leovu precíznu tvár. „Nevieš nič o Meganinej smrti," zasyčala som a nahnevane skrčila obočie. „Nevieš nič o našej rodine a už vôbec nevieš nič o mne. Takže drž láskavo zatvorené ústa."

Moje slová ho prekvapili, ale poslúchol. Naďalej mlčiac sa do mňa zabodával očami a v nich tkvela emócia, ktorú som taktiež veľmi dobre poznala. Vysmieval sa mi. „My dvaja sme skončili," dostala som zo seba, čo najrýchlejšie. „Je mi jedno, čo povieš mojej matke. Akú lož si vymyslíš, ale toto bolo posledný krát, čo... čo si sa mi ukázal pred očami. Nehrám s tebou žiadne hry. Do nedele večera zrušíš zásnuby, inak sa všetci dozvedia, že..." pri hrudi som zacítila prudkú bolesť, ktorá sa mi rozprúdila po celom tele až ku končekom prstov. „...že si ma podvádzal s nevlastnou matkou."

Po poslednom slove sa, ale udiali dve podstatné veci naraz. Leo zanadával, jeho ruka sa natiahla k mojej tvári a potom som na líci pocítila silné zovretie, ktorým si ma pritiahol k sebe. Sykla som, z pier mi unikol plačlivý povzdych a následne som prudko zatla sánku. „Myslíš si, že si premúdrela, pretože vieš pravdu? Nedovolím, aby mi nejaká malá netýkavka pokazila budúcnosť. Rozumieš. Mi?"

Chcela som a mu vytrhnúť zo zovretia, streliť mu facku, alebo len skrátka niečo urobiť, ale nedostala som príležitosť. V zápale hnevu mi totiž úplne vypadlo, že Seth bol ešte stále v kuchyni a počul celý náš rozhovor. Zrejme si dal dokopy dve a dve, pretože sa pohol dopredu a hneď na to sa udiala tá ďalšia podstatná vec. Seth schmatol Lea za golier trička, tvrdo ho sotil ku kuchynskej linke a pokrútil hlavou. „Teraz ma počúvaj, manekýn, lebo sa nemienim opakovať," zavrčal a aj mne svojim hlasom naháňal strach. „Urobíš presne to, čo ti Ellie kázala. Bez rečí a postupne. Pretože inak sa postarám, aby sa túto veľmi dôležitú klebetu dozvedeli všetci. A ver mi v tomto biznise mám oveľa väčšiu moc ako ty, alebo tvoj tatko."

Potom vyjadrení uvoľnil svoje zovretie, ustúpil o krok dozadu a naznačil Leovi, kadiaľ vedie cesta. Ten, ale zastal pohľadom na mojej tvári, kde zotrval patrične dlho až do posledného momentu. „Ani len netušíš, čo práve zahadzuješ, Elizabeth."

A potom bol preč a s ním aj to, čo pre mňa moja mama úpenlivo budovala. Počula som len zabuchnutie dverí, ktoré spôsobilo, že na mňa všetko postupne zosadlo.

„Máš dobre trafenú rodinu, princezná."

Tá veta bola dokonalým spúšťačom všetkého, čo sa vo mne nahromadilo. Rukou som si prekryla ústa a so sklonenou hlavou som sa rozbehla na záchod, dúfajúc, že si ráno nebudem nič pamätať.

~

Táto časť vôbec, ale vôbec nevyšla podľa mojich predstáv. Pevne však dúfam, že sa vám aspoň trošinka páči.