Play Me

26.kapitola

Upútavala som na seba až príliš veľa pozornosti a za všetko mohol malý cestovný kufor, ktorého kolieska narážali o drobné kamienky chodníka, a tým spôsobovali obrovský rámus. Okoloidúci ma skenovali zamračenými pohľadmi, akoby bolo niečo zvláštne na tom, že som o piatej večer, piatok, kráčala popri škole s cestovným kufrom za sebou.

Ponáhľala som sa, nohy som kládla jednu pred druhú, ale ani to nebolo dostačujúce. Setha som zbadala už z diaľky. Chrbtom sa ľahkovážne opieral o svoje čierne Audi A6. Ruky prekrížené na hrudi. Vlasy rozhádzané na všetky strany a pohľad upretý na skupinu dievčat, ktoré ho obklopovali. Bolo ich presne šesť. Každá iná. Ale predsa všetky rovnaké. Vysoké opätky. Štíhle nohy. Dlhé vlasy a krátke sukne. O niečom bláznivo diskutovali, pretože čím bližšie som bola, tým viac mi do uší prenikal ich falošný, hlasný smiech. Seth sa netváril dvakrát nadšene, ale predsa mu na tvári tkvel široký úsmev, plný zubov, ktorý mu v lícach vytváral roztomilé jamky.

Jamky, ktoré som si nikdy tak nevšímala, až do tej chvíle. Niečo vo mne sa pohlo, v hrudi som pocítila tlak a odrazu ma hnevalo, že ten jamkový úsmev nepatril mne, ale sporo odetým fanúšičkám, ktoré sa na neho bez hanby lepili, akoby bol posledný kus prenádhernej blúzky v butiku.

Zastala som pár metrov od nich, zhlboka som sa nadýchla dodávajúc si odvahu a potom som konečne zdolala posledné metre, ktoré ma delili od slobody.

„Och, bože, Seth, tak rada by som šla s tebou na ten koncert," zaševelilo jedno z dievčat piskľavým hlasom a ostatné sa primitívne zasmiali, čím jej dávali za pravdu. „Si si istý, že nás nemôžeš vziať so sebou?"

Jedno zo Sethových obočí vyletelo dohora a tvár vkresal do kamenného výrazu. „Všetky?" opýtal sa ironicky, ale ani jednej z nich nedošlo, že to nemyslí vážne. Tlak vo mne trocha povolil, teda až do chvíle, kým sa Seth znova široko neusmial a nepohodil hlavou. „Rád by som, ale bohužiaľ tento víkend to nepôjde."

Blondína po jeho pravom boku, ktorej ruky mu hoveli na pleci, si priškrtene povzdychla. „To je škoda, ale jednu z nás by si vziať predsa mohol, no nie?"

Všetky začali zúrivo prikyvovať a Sethov dovtedy pokojný výraz sa pozmenil na paniku. Aspoň z môjho uhla pohľadu to tak vyzeralo. Preto som sa rozhodla zakročiť. Najprv som si ticho prečistila hrdlo, čo na mňa samozrejme neupútalo žiadnu pozornosť a keď sa dievčatá začali prekrikovať, ktorá z nich by mala ísť, svoj plán som nečakane pozmenila.

So značnými problémami som sa predrala až dopredu s ospravedlňujúcimi frázami a tým sa hluk v skupine rázom upokojil. „Prepáč, že mi to tak trvalo," mrmlala som, roztraseným hlasom. „Zdržala ma profesorka a potom..." mávla som rukou, zdvihla pohľad a oči sa mi okamžite stretli s tými Sethovými, v ktorých sa odrážalo pobavenie a niečo, čo som nedokázala identifikovať. „Ale myslím, že už môžeme vyraziť, zlato."

Dievčatá okolo mňa prekvapene zlapali po dychu a Seth zas a znova nadvihol obočie, akoby si nebol istý, či dobre počul. Ale počul, naozaj som ho oslovila zlato.

Nakoniec sa spamätal a vydoloval zo seba chabé, takmer nepočuteľné. „Samozrejme."

Odtiahol sa od auta a opatrne mi vytrhol rukoväť kufra z ruky. Zatiaľ čo sa zamestnal ukladaním batožiny do kufra auta, ja som postávala na tom istom mieste, s rukami prekríženými na hrudi a neistotou, ktorá ma pri pohľade na zazerajúce dievčatá, pomaly zadúšala.

Blonďavé dievča, ktoré sa dovtedy dotýkalo Sethovho pleca sa pohlo za ním s neutrálnym výrazom na nalíčenej tvári. „Nepovedal si nám, že už niekoho máš, Seth," zakňučala obviňujúco a rovnako ako ja, si prekrížila ruky cez oveľa väčšie prsia.