Play Me

44.kapitola

Carter mohol byť so svojim výkonom na pódiu naozaj spokojný. Trvalo to možno jeden pesničku, pár dokonalých trikov s paličkou a všetci šialene vykrikovali jeho meno, čo mu jednoznačne zvyšovalo sebavedomie. Usmieval sa, hral ako blázon a sem tam celkom šikovne žmurkal smerom k sporo odetým fanúšičkám. My s Abby sme postávali v zákulisí. Vychutnávali sme si hudbu a zároveň dokonalý výhľad na chalanov, ktorí pôsobili ešte uvoľnenejšie než kedykoľvek predtým.

Po úspešnom koncerte sme sa všetci presunuli do tmavej VIP miestnosti, aby sme Carterov úspech oslávili tak ako si patrične zaslúžil. Neboli sme však sami. Spolu s nami, totiž do zadymeného priestoru prenikla aj hŕstka fanúšičiek, ktoré okamžite začali bojovať o všetku pozornosť.

„Neuveriteľné," zavrčala Abby zlostne vedľa mňa, keď sa vysoká, štíhla blondína zavesila Drewovi okolo krku a s afektovaným, príliš vysokým smiechom mu niečo bľabotala do ucha. Drew sa netváril, že by mu jej prítomnosť nejako vadila a po krátkom rozhovore sa posadil, pričom blondína skončila na jeho kolenách.

Pohľad som od Drewa a jeho spoločníčky presunula až k Abby, ktorej tvár zdobil podobný výraz ako som nosievala ja, keď som Setha videla v prítomnosti iného dievčatá. Vyzerala zranene.

„Abby..."

Môj hlas ju zrejme prebral, pretože ten známy výraz nahradil falošný úsmev, ktorý sa jej roztiahol po oboch lícach. „Uh, to nám tá noc skvelo začína," nasilu sa zasmiala a hlavou kývla niekam do neznáma. „A teraz ak ma ospravedlníš Ellie, presuniem sa k baru, kde budem mať väčšiu šancu niekoho zbaliť."

Chcela som sa jej opýtať, či to myslí naozaj vážne a či to bol vôbec dobrý nápad, ale ona sa mi stratila z dosahu ešte skôr než by som stihla čo i len otvoriť ústa. Chápala som ju. Jej správanie bolo celkom oprávnené, ale zároveň ma udivovalo s akým nadhľadom to dokázala zvládať. Narozdiel odo mňa. Keď môj zrak totiž nevedomky zablúdil až k Sethovi a jeho dvojčlennému háremu, nebolo mi všetko jedno.

Postával v tieni, smial sa a obe svoje spoločníčky ľahkovážne objímal okolo pliec. Tie sa k nemu tlačili s obrovskými úsmevmi na rúžom obkreslených perách a oči im radostne žiarili, akoby ten okamih pre nich znamenal viac, než len obyčajné objatie. Štvalo ma to, hnevalo a zároveň mi to do hrude tlačilo akúsi podivnú, neopísateľnú bolesť.

„Som v skupine s totálnymi idiotmi," ozvalo sa mi za chrbtom hlasne a až to ma donútilo precitnúť, konečne odtrhnúť pohľad od Setha a mierne sa posunúť nabok. Nebolo totiž nič trápnejšie než nehybné postávanie v strede miestnosti a zízanie na človeka pre ktorého som zrejme nič neznamenala.

Carter sa s teatrálnym povzdychom posunul ku mne, jemne do mňa vrazil ramenom a následne sa jeho pozornosť upriamila na situáciu odohrávajúcu sa v miestnosti. „Kam zmizla Abby?"

Do toho momentu som si ani neuvedomila, že v miestnosti hrá hudba a svojou hlasitosťou znepríjemňuje akúkoľvek komunikáciu. Bola som tak opantaná Sethom, jeho správaním a svojou vlastnou hlavou, že mi priamo pred nosom utekali dôležité detaily. „Bola tu. Videla toto," kývla som rukou smerom k Drewovi, ktorý sa síce rozprával s Evanom, ale okolo krku mu ešte stále visela naširoko sa usmievajúca blondínka. „... a potom sa stratila s úmyslom niekoho zbaliť."

Musela som kričať, aby ma Carter bol schopný počuť a keď som dopovedala pokoj v jeho tvári sa prudko zmenil na zamračený výraz. „Len toto nie," zatiahol takmer unavene a rukou si vošiel do strapatých vlasov. „Musím to zastaviť ešte skôr než moja drahá sestra vyvedie nejakú hlúposť a navyše by som sa s tebou pravdepodobne nemal rozprávať."

Hovoril to tak rýchlo a ticho, že mi trvalo pár sekúnd kým mi došiel význam jeho slov. „Ako to myslíš... nemal rozprávať?"

Nemala som sa pýtať a Carter mi jednoznačne nemal odpovedať, pretože akonáhle prehovoril, z pľúc sa mi vytratil všetok kyslík a srdce zastalo uprostred pohybu. „Seth mi to zakázal."