Play Me

43.kapitola

„Sľubujem ti, že to bude najlepší zážitok tvojho života," mrmlal Carter nezrozumiteľne, zatiaľ, čo drobnej, sympatickej dievčine pri pokladni podával pár dolárov. Tá od neho nemohla odrhnúť pohľad a ruky sa jej pri podávaní výdavku málinko triasli. Celkom som ju chápala. Carter, podobne ako ostatní členovia Dark Heroes mal v sebe niečo, čo upútavalo pozornosť a zároveň pôsobilo tajomne. Narozdiel od Setha a Drewa nemal na tele žiadne tetovania a nebyť toho šibalského úškrnu, uverila by som, že je to ten typ chalana, pred ktorým dievčatá varujú.

„To určite," zaironizovala som a on sa zatváril málinko urazene. „Nič proti výberu filmu, ale... hororom si u mňa stratil jeden plusový bod."

Dievčina sklopila zrak, keď jej Carter milo poďakoval a následne celú svoju pozornosť obrátil mojím smerom. Na tvári sa mu pohrával úsmev, oči mu žiarili a v jednom líci sa tvorila malá, nevinná jamka. „Môžeme sa staviť, že keby ťa do kina zobral niekto iný," posunul sa ku mne, objal ma okolo pliec a prstami zalovil do vedierka pukancov, ktoré som zovierala medzi dlaňami. „Napríklad taký Seth," kým moje srdce neúmyselne vynechalo úder, on bez ostychu pokračoval, kladúc si solené pukance do úst. „Bol by to rozhodne horor, čo by ste pozerali."

Odignorovala som Sethovo meno aj tie pocity, ktoré vo mne spôsobovalo a sústredila som sa na prebiehajúci rozhovor. „Prečo si to myslíš?"

„Jednoduché," zamumlal s plnými ústami. „Každý chalan očakáva, že sa dievčatá hororov boja a počas filmu sa k nám pritúlite a všetko je v poriadku."

Zasmiala som sa a on zamrzol uprostred pohybu, čo ma automaticky donútilo zastať. „Som veľmi rada, že si ma vytiahol von Carter," vyslovila som takmer šepky. „Som naozaj rada, že toto celé robíš, ale... neočakávaj z toho niečo, čo ti nemôžem dať."

Nemusela som povedať nič viac, zrejme som zvyšok svojich pocitov mala vpísané do tváre, pretože Carter váhavo prikývol, úsmev z tváre mu skĺzol a nahradil ho polovičatý úškľabok. „Nieže by som niečo očakával, ale chápem. Seth ani len netuší o čo prichádza."

Do líc sa mi pod náporom jeho slov vlialo teplo, ktoré sa postupne šírilo celým mojim telom. Nebola som zvyknutá na komplimenty. „Nie je to Sethom, len som teraz zo všetkého hrozne zmätená."

Carter sa znova zazubil a rýchlo prikývol, kývajúc hlavou k dlhému radu ľudí čakajúcich na film. Uvedomila som si, že sme pridlho stáli na tom istom mieste a tak som sa pohla, ťahajúc Cartera za sebou, keďže ma ešte stále objímal okolo pliec.

„Uhm, jasné, samozrejme," smial sa, zatiaľ čo stále kýval hlavou a do úst si pchal pukanec za pukancom. Bála som sa, že sa zadrhne, ale on ľahko koordinoval smiech, jedlo aj rozhovor. „Všetci to vidíme, len vy dvaja sa tvárite, akoby medzi vami nič nebolo."

Snažila sa zabrániť tomu, aby mi tie slová prenikli až do mysle a tak som ho namiesto odpovede slabo udrela do brucha. „Čo keby sme sa prestáli rozprávať o Sethovi a zamerali sa na to, prečo sme tu?"

Carter prikývol, potiahol ma k sebe o čosi tuhšie a spolu sme sa predrali cez dav až do samotnej sály. Nemohla som si pomôcť a moje oči roboticky preskúmali dav ľudí tlačiacich sa na svoje miesta. Hľadala som ho. Čakala som kedy sa zjaví s nejakou prenádhernou slečnou po svojom boku a čím viac ľudí prichádzalo, tým istejšia som si bola, že mi srdce pod náporom rýchleho rytmu vyskočí z hrude. Nakoniec boli, ale moje obavy úplne nepotrebné. Seth sa totiž neukázal a ja som si nebola istá, či ma to malo tešiť, alebo skôr hnevať.

~

„Nikdy viac," opakoval Carter, keď sme kráčali tmavou ulicou k budove v ktorej Seth býval. Celú niekoľkominútovú cestu sme sa smiali, rozprávali o filme a trápnych scénach, a zase sa smiali. Bola to príjemná zmena atmosféry po všetkých tých zložitých drámach, ktoré sa v mojom živote udiali.