Play Me

53.kapitola

„Prečo?"

Sedela som na posteli, ruky spustené pri tele a oči upreté na Abby. Tá nečinne postávala pri dverách. Chrbtom sa opierala o ich konštrukciu, prsty si zvierala k sebe a od seba a jej pohľad spočíval na drevenej podlahe, alebo možno na jej teniskách, ktorých špičky zarývala do jednotlivých drevom obložených článkov.

„Potrebovala som peniaze," šepla a jednou nohou ľahko zakopla o drobnú, sotva badateľnú medzierku medzi parketami. Svoj pohyb zopakovala ešte trikrát a až potom hlasno vzdychla.

Cítila som ako ma pomaly opantával akýsi nový druh únavy, ktorý mi tlačil na plecia, na hruď a spôsoboval, že som netúžila po ničom, len si ľahnúť a už nikdy sa nepohnúť. Bolo tak zvláštne sedieť tam, dívať sa na osobu, ktorej som verila a zároveň si uvedomovať, že som si všetku bolesť vlastne spôsobila sama.

„Tie peniaze, čo si mi dala...?"

Schválne som nechala otázku nedopovedanú a keď Abby jemne sklonila hlavu ešte nižšie, zovrelo mi žalúdok. Mala som na ňu kričať, mala som jej všetko vyčítať, ale bola som tak unavená, že mi neostávalo nič, len čakať a veriť, že aspoň istá časť z nášho priateľstva bola skutočná.

„Vedela si už od prvého momentu kto som?" spýtala som sa a aj napriek tomu ako veľmi som sa premáhala, v očiach ma zaštípali prvé slzy. „Zaplatila ti, aby..."

„Nie," zachrapčala, rýchlo krútiac hlavou a prvýkrát za dlhú dobu na mňa upriamila pohľad. „Prvé týždne som naozaj nevedela... preboha Ellie, nebuď hlúpa. Všetko to začalo, keď si odišla s chalanmi do Santa Barbary," spojila pery, zatvorila oči a keď znova prehovorila hlas sa jej mierne zatriasol. „Nepochopíš to, Ellie. Ona o mne vedela všetko. Veci o mojej rodine, poznala miesto, kde pracujem, vedela o tom dlhu, vedela o všetkom a ja... tie peniaze som potrebovala."

Chcela som sa jej opýtať o akom dlhu hovorila, kde pracuje, čo ju k tomu viedlo, ale keď zastretým hlasom pokračovala, rozhodla som sa mlčať. „Odmietla som ťa zradiť, vážne nie som taká, ale ona... na mňa vysypala všetky detaily môjho života o ktorých by nikto nemal vedieť a ja... zľakla som sa."

Tentokrát som to bola ja, kto zatvoril oči. Od únavy, ale zároveň som sa nedokázala ďalej dívať ako sa postupne, časť za časťou rozpadalo to, čomu som najviac verila.

„Dala som ti tie peniaze, teda časť tých peňazí, aby som sa necítila tak previnilo, ale bohužiaľ... nezabralo to," hovorila a každé jedno slovo sa mi dostávalo pod kožu čoraz viac a viac.

Prečo?

Čo sa človeka je vlastne moja mama?

A prečo všetci naokolo klamali?

Prudko som otvorila oči, v hrudi ma pichlo a roztrasené ruky som si zložila do lona. „Prečo...?" spýtala som sa sotva šepkajúc. Bola to otázka mierená na všetky tie drobné prečo, ktoré sa mi kopili v hlave. Prečo som sa nehnevala? Prečo bolo jednoduchšie chápať Abby ako Setha? Prečo zrada od nej bola viac odpustiteľná? Prečo som Sethovi nedokázala dôverovať? A možno som bola z toho všetkého natoľko ubolená, že ma daná informácia ani neprekvapila.

„Mám po krk týchto klamstiev," rozohnila sa a rukami bezradne rozhodila vo vzduchu. „Mala som ti to povedať už na začiatku, nemala som od nej brať tie peniaze, ale potrebovala som ich a budem ich potrebovať. Ibaže na tom už nezáleží."

Prečo na ňu nedokážem kričať? „Kde pracuješ, Abby?"

Pokrútila hlavou. Najprv rýchlo a potom veľmi pomaly. „Nemôžem ti to povedať."

„Ako ti mám potom dôverovať, keď netuším prečo si toto všetko urobila? O akom dlhu to rozprávaš? A aké veci o tebe vie?"

„Nie je to nič zlé," zamumlala a všímajúc si hnev v mojej tvári opäť sklopila hlavu k zemi. „Prisahám. Len... o tom nemôžem hovoriť," znova zakopla o škáru medzi parketami, raz, dvakrát a následne si povzdychla. „Hanbím sa o tom hovoriť."

V hlave sa mi automaticky vybavilo niekoľko druhov prác za ktoré by sa mohol človek hanbiť, ale ani jedna z nich k Abby jednoducho nepasovala. Čo všetko v sebe ukrývala? Čo všetko ju nútilo konať tak ako sa rozhodla? A prečo sa žiadna časť môjho ja nedokázala vzchopiť? Zradila ma. Predala vlastnej matke. Hodila všetko na Setha a predsa som len nečinne sedela a okrem únavy som necítila takmer nič.

„Cítim sa tak hlúpo Ellie," zo zamyslenia ma vytrhol jej tichý, utrápený hlas.

Mala by si sa, ozvalo sa namosúrene moje svedomie, ale pery ostali privreté, až kým sa mi v hlave nenaskytla otázka, ktorá ma ťažila už od začiatku. „To, že si jej na mňa donášala chápem, teda snažím sa to pochopiť, ale nejde mi do hlavy, prečo si do toho celého zatiahla aj Setha."

„Presne preto som tu," utrúsila a stále opretá o dvere sa zviezla až na podlahu, kde si objala kolená a jej oči sa bez milosti stratili v tých mojich. „Tvrdila, že keď tie papiere postrčím do Sethovej izby budeš sa cítiť natoľko zlomená, že sa vrátiť späť domov a na všetko zabudneš. Nemyslela som si, že ich nájdeš a už vážne som neverila tomu, že v to uveríš. Preboha Ellie, Seth je predsa zazobaný! A navyše by ti také niečo nikdy neurobil."

Pripadala som si ešte hlúpejšie a naivnejšie než inokedy. Odtlačila som od seba to najlepšie, len preto, že som verila vlastnému úsudku. Pravdou však bolo, že všetko, čo sa odohralo v minulosti má obrovský vplyv na naše budúce rozhodnutia. Ako som mala Sethovi veriť potom všetko, čo sa stalo s Leom? Ako som mala veriť tomu, že by neurobil to isté, čo on? Že by si ma prosto nekúpil?

Mala som tomu veriť už len z toho jednoduchého dôvodu, že Seth nebol ako Leonard. Stačilo pár minút zotrvať na tom istom mieste, vypočuť si jeho stranu príbehu a hlavne nekonať unáhlene. Čiže všetko, čo som nedokázala.

Zatiaľ čo som ja stále premýšľala, ovládala nepretržitú bolesť, ktorá mi zovierala hruď, Abby naďalej zaujato rozprávala. „Povedala som mu, že tie papiere boli moje a viem, že mi tak skoro neodpustí a to isté očakávam aj od teba, len ťa prosím Ellie, nedovoľ, aby ti matka znova pokazila šťastie. Seth ťa ľúbi a aj ty ľúbiš jeho, tak urob niečo, aby sa to dalo medzi vami zase do poriadku."

„Nebudem o teba bojovať, princezná."

Tá veta, ako pokazená platňa sa mi neustále prehrávala v hlave odkedy ju Seth povedal. Každý deň som si ju opakovala, analyzovala ju a snažila sa z nej načerpať, čo najviac. Brala som ju ako zbraň, ako ostrý predmet, ktorý mi mal pomôcť Setha dostať z hlavy, ale najmä zo srdca. Nezaberalo a každou chvíľou som premýšľala nad tým, či mi Seth nedával možnosť.

Pretože nastal čas, aby som ja zabojovala o neho.

~

Toto je oficiálne POSLEDNÁ časť tohto príbehu (nežartujem!) :D avšak, pred tým než ma zabijete, alebo napadnete svojimi ostrými slovami, bude ešte epilóg, ktorý odhalí, či #Sellie prežije.

Dúfam, že Abby odpustite, teda ak jej je čo odpúšťať. Detaily o jej živote si necháme na druhú sériu, teda ak nejaká bude.

Rovnako tak si nechám na záver aj svoje otrepané ďakovačky.