My Destiny [H.S.] [SK]

12

Ráno som sa síce zobudil vedľa Milly, no niečo mi nesedelo.  Izba, v ktorej sme ležali mi bola neznáma, až potom som si spomenul, čo sa včera stalo. No do kelu! Ako som tu mohol zaspať?! Milla ležala vedľa mňa, chorá a ublížená, no na tvári jej trónil spokojný úsmev. Hneď som vedel, prečo som sa do nej zamiloval.

,,Harry? Si hore?" spýtala sa ma jej ranným hláskom. Bol som prekvapený, že rozpráva tak skoro z rána, no bol som šťastný.
Usmial som sa na ňu a povedal: ,,Áno, láska. Ako sa cítiš?"
,,No, bolí ma brucho, čo sa stalo?" spýtala sa s prekvapeným výrazom v tvári, no potom si očividne spomenula, lebo sa zamračila a pokúsila sadnúť si.
,,Si v poriadku? Mám ti niečo doniesť?" vyhŕkol som.
,,Som v poriadku, len by som chcela vodu." povedala a znova sa snažila postaviť.
Stúpla na zem a zaknísala sa, až som vyskočil, aby nespadla. ,,Hneď po ňu bežím, ľahni si!" skríkol som. ,
,A čo ak to neurobím?" usmiala sa na mňa.
,,To bol príkaz." povedal som s mojim flirtujúcim hlasom a vybehol z miestnosti. 

,,Prosím vás, kde by som mohol zohnať vodu pre pacientku?" spýtal som sa sestričky milým hlasom. 
,,Aká izba? Donesiem ju." povedala znudene.
,,Je to izba 304." odpovedal som a poďakoval. 
,,Fajn, o chvíľu som tam" odpovedala a odišla do nejakej bielej pochmúrnej miestnosti.

Samozrejme, u nich chvíľa znamená asi celá večnosť, pretože som čakal nesmierne dlho, kým sa sestričke uráčilo prísť k dverám s plastovým pohárikom v ruke. 

,,Och, ďakujem, už dlho som čakala na Harryho, aspoň že ste prišli vy." povedala Milla keď zbadala sestričku vchádzajúcu do miestnosti s pohárom v ruke. Schmatla pohár a vodu vypila na jeden dúšok. Sestrička z izby odišla bez slova a vrátila sa s ďalším krčahom vody. ,,Mimochodom, hneď ako som vybehol izby, šiel som po sestričku aby doniesla vodu! Takže ona meškala nie ja!" povedal som Mille hneď ako sme boli v miestnosti sami.
,,Jasné" usmiala sa na mňa sŕkala ďalší pohár plný vody.
,,To ti vážne chutia tieto sračky?" spýtal som sa s odporom v hlase a rozhodol sa, že keď ju nabudúce navštívim, tak jej donesiem nejakú normálnu vodu a jedlo, nie tieto polotovary a vodu z kanála.
,,Nie, nechutia, ale som smädná Harry." povedala a zamračila sa na mňa. Už som sa naozaj rozhodol, že jej prinesiem nejakú normálnu vodu.

,,Milla, ja už budem musieť ísť, no zajtra s vrátim, sľubujem!" prosebne som na ňu zazrel a dúfal, že ma pustí. Plánoval som totiž, kúpiť jej niekoľko darčekov do bytu, aj do nemocnice, aby jej spríjemnili pobyt.
,,Tak dobre teda, ale zajtra si späť, jasné?" povedala a usmiala sa.
,,Jasné, kráska, ahoj." dal som jej poslednú pusu a odišiel.

O 2 hodiny

Tak, práve som skončil nákupy, som hotový, nechápem, ako to môžu ženy robiť celý deň v jednom kuse, veď nákupy sú také vyčerpávajúce! Kúpil som Mille umývačku riadu do bytu a do nemocnice dve plné tašky jedla. Okrem toho kyticu ruží, lebo viem, že kvety stále potešia. A bonus - nové CD od One Direction, pretože ich Milla miluje. 

<3